Daniel 12

1 Ɛberɛ no mu na Mikael, ɔbɔfoɔ titire a ɔgyina hɔ ma wo man mma no bɛsɔre agyina. Na ɛbɛyɛ ahohiahia berɛ a ɛfirii sɛ ɔman baeɛ no bɛsi berɛ no soɔ ɛmmaa da, na ɛberɛ no mu na wɔbɛgye wo manfoɔ afiri mu, obiara a wɔbɛhunu sɛ wɔatwerɛ ne din nwoma no mu no.

Owusɔreɛ ne ananmuhyɛ

2 Na wɔn a wɔadeda fam dɔteɛ mu no bebree bɛnyane, ebinom bɛkɔ daa nkwa mu, na ebinom akɔ ahohoradeɛ ne daa ahiyie mu.

3 Na mmadwemma no bɛhyerɛn sɛdeɛ ewiem hyerɛn, na wɔn a wɔdane nnipa bebree kɔɔ tenenee mu no bɛyɛ sɛ nsoromma daa daapem.

4 Na wo, Daniel, toto nsɛm no mu na sɔ nwoma no ano kɔduru awieeɛ berɛ no so; nnipa bebree bɛdwane adi akɔneaba, na nimdeɛ adɔɔso.

Nkɔmhyɛ a wɔasɔ ano no

5 Na me, Daniel, mehwɛe, na hwɛ, na mmarima baanu foforɔ gyina hɔ, ɔbaako wɔ asubɔnten no nsunoa ha, na ɔbaako wɔ asubɔnten no nsunoa ha.

6 Na ɔbaako ka kyerɛɛ ɔbarima a ɔfira nwera a ɔwɔ asubɔnten no atifi no sɛ: Da bɛn na anwanwadeɛ no awieeɛ bɛba mu?

7 Na metee onipa a ɔfira nwera a ɔwɔ asubɔnten no soɔ no nka, na ɔmaa ne nifa ne ne benkum so kyerɛɛ ɔsoro, na ɔkaa deɛ ɔte ase daa no ho ntam sɛ ɛnkɔduru berɛ, mfeɛ mmiɛnsa ne fa, na sɛ wɔpansam ɔman kronkron no tumi wie a, wɔbɛwie yeinom nyinaa.

8 Na metee, na mante aseɛ, na mese: Me wura, nnoɔma yi awieeɛ bɛsi sɛn?

9 Na ɔse: Daniel, kɔ ɛ, na wɔatoto nsɛm no mu asɔ ano de rekɔsi awieeɛ berɛ no so.

10 Wɔbɛte nnipa bebree ho ahoa wɔn ho ama wɔapɔ, na abɔnefoɔ bɛkɔ so ara adi asɛmmɔne, na abɔnefoɔ nyinaa renhunu aseɛ, na mmadwemma na ɛbɛte aseɛ.

11 Na ɛfiri berɛ a wɔbɛyi daa afɔdeɛ na wɔde akyiwadeɛ a ɛbɔ ɔman asi hɔ no yɛ nna apem ahanu aduɔkron.

12 Nhyira ne deɛ ɔtwɛn na ɔkɔduru nna apem ahasa aduasa nnum no soɔ.

13 Na wo Daniel deɛ kɔ kɔduru awieeɛ, na woakɔhome na wɔasɔre akɔnya wo kyɛfa, nna a ɛdi akyire no mu.

Daniel 13

Susana ne Daniel atemmuo

1 Na ɔbarima bi te Babel a wɔfrɛ no Yoakim.

2 Ɔwaree Hilkia babaa a wɔfrɛ no Susana, ɔbaa hoɔfɛni a ɔsuro Awurade.

3 N’awofoɔ yɛ nnipa a wɔtene, na wɔatete wɔn babaa no wɔ Mose mmara kwan so.

4 Na Yoakim yɛ ɔdefoɔ, a ɔwɔ turo fɛfɛ bi a ɛtoa ne fie so; na Yudafoɔ taa ba ne nkyɛn ɛfiri sɛ, ɔno ne deɛ wɔbu no kɛseɛ wɔ wɔn nyinaa mu.

5 Saa afe no mu, wɔyii mpanimfoɔ mmienu firii ɔman no mu sɛ atemmufoɔ. Ɛfa wɔn ho deɛ, na Awurade aka sɛ: Amumuyɛ firi Babel na ɛbaeɛ, ɛfiri mpanimfoɔ a wɔyɛ atemmufoɔ no hɔ, wɔn a ɛsɛ sɛ wɔbu ɔman no.

6 Na saa mmarima yi taa kɔ Yoakim fie, ne wɔn a wɔwɔ amansosɛm ba wɔn hɔ.

7 Sɛ ɛduru owigyinaeɛ na sɛ nkurɔfoɔ no kɔ a, Susana taa tu mpasa wɔ ne kunu turom hɔ.

8 Da biara na mpanimfoɔ mmienu yi taa hwɛ no sɛ ɔredi akɔneaba, na wɔn kɔn firii aseɛ dɔɔ no.

9 Wɔhyɛɛ wɔn adwene so na wɔdanee wɔn ani firii Ɔsoro hwɛ anaasɛ wɔrekae asodie a wɔwɔ sɛ wɔbɛbu atɛn no so.

10 Susana ho akɔnnɔ bunkam faa wɔn baanu so, nanso wɔn mu biara anka ne haw ankyerɛ ne yɔnko,

11 ɛfiri sɛ na ɛyɛ aniwuo ma wɔn sɛ wɔbɛka akɔnnɔ a wɔanya sɛ wɔpɛ no no.

12 Da biara, na wɔde ahoperɛ hwɛ no.

13 Da koro bi wɔka kyerɛɛ wɔn ho sɛ: Ma yɛnkɔ fie, ɛfiri sɛ ɛberɛ a wɔde didi awia aso. Saa nti wɔn baanu firii hɔ na wɔdii mpaepae mu.

14 Nanso wɔsanee wɔn akyi no, wɔbɛhyiaa mu bio; na ɛberɛ a wɔn nyinaa hyehyɛɛ wɔn ho bisaa deɛ nti wɔyɛɛ saa no, wɔkekaa wɔn akɔnnɔ kyerɛɛ wɔn ho. Afei wɔhyɛɛ berɛ bi a wɔde bɛhu ɔno nko ara.

Mpanimfoɔ no hwɛ sɛ wɔdaadaa Susana

15 Da bi a na wɔrehwehwɛ anya berɛ a ɛsɛ no, ɔhyɛnee hɔ sɛdeɛ wayɛ pɛn no a mmaawa mmienu ka ne ho, na ɔpɛ sɛ ɔdware wɔ turo mu hɔ, ɛfiri sɛ na awia no abɔ dendeenden.

16 Na obiara nni hɔ ka mpanimfoɔ mmienu a wɔakɔhunta na wɔrehwɛ no no ho.

17 Ɔka kyerɛɛ ne mmaawa no sɛ: Momfa ngo ne ngo hwamhwam, na monto turom hɔ apono no mu na mentumi nnware.

18 Wɔyɛɛ sɛdeɛ Susana ka kyerɛɛ wɔn no. Wɔtotoo turom hɔ apono no mu na wɔkɔɔ nkyɛnmu apono no ho kɔfaa deɛ wahyɛ wɔn no; wɔanhunu mpanimfoɔ no, ɛfiri sɛ na wɔanhunta.

19 Ɛberɛ a mmaawa no firii adie no, mpanimfoɔ mmienu no sɔre kɔɔ ne so.

20 Wɔkaa sɛ: Hwɛ, wɔatoto turom apono no mu, na obiara renhunu yɛn. Wo ho akɔnnɔ ahyɛ yɛn ma; enti pene so na wo ne yɛn nna.

21 Sɛ woampene so a, yɛbɛdi adanseɛ atia wo sɛ na aberanteɛ ka wo ho, na ɛno nti na womaa wo mmaawa no kɔeɛ.

22 Susana sii apene kaa sɛ: Fidie ayi me. Ɛfiri sɛ, sɛ meyɛ yei a, ɛyɛ owuo ma me; na sɛ manyɛ nso a, merentumi nnwane mfiri mo nsam.

23 Mɛpɛ sɛ menyɛ; mɛwu wɔ mo nsam sene sɛ mɛyɛ bɔne wɔ Awurade ani so.

24 Afei Susana de nne kɛseɛ teaam, na mpanimfoɔ mmienu no teateaam guu ne so.

25 Na wɔn mu baako tuu mmirika kɔbuee turo no mu apono no.

26 Na ɛberɛ a nnipa a wɔwɔ efie hɔ tee nteateam wɔ turom hɔ no, wɔtuu mmirika faa nkyɛnmu pono no mu hɔ kɔhwɛɛ deɛ ayɛ no.

27 Na ɛberɛ a mpanimfoɔ no bɔɔ wɔn nkuro no, ɛyɛɛ asomfoɔ no aniwu kɛseɛ, ɛfiri sɛ na wɔntee asɛm a ɛte saa a ɛfa Susana ho pɛn.

Mpanimfoɔ no di adanseɛ tia Susana

28 Adeɛ kyeeɛ no, ɛberɛ a nkurɔfoɔ twa hyiaa wɔ ne kunu Yoakim fie no, mpanimfoɔ mmienu no baeɛ a amumuyɛ pɔ ahyɛ wɔn mu ma, a wɔde repɛ Susana wuo. Nnipa no anim na wɔkaa sɛ:

29 Monsoma nkɔfrɛ Hilkia babaa Susana a ɔyɛ Yoakim yere no mmra.

30 Saa nti wɔsoma kɔfrɛɛ no. Na ɔne n’awofoɔ, ne mma, ne n’abusuafoɔ baeɛ.

31 Na Susana yɛ ɔbaa a wapɔ kɛse na ne ho yɛ fɛ wɔ nnipa ani so.

32 Na ɛberɛ a na ɔde nkatanim akata n’anim no, nnipa bɔnefoɔ no hyɛɛ no sɛ ɔnyi nkatanim no, sɛdeɛ ɛbɛyɛ na wɔatumi abɔ wɔn ani akɔnhoma wɔ n’ahoɔfɛ ho.

33 Na wɔn a na wɔka Susana ho ne wɔn a wɔhunuu no no nyinaa na wɔresu.

34 Afei mpanimfoɔ mmienu no gyinaa nkurɔfoɔ no anim de wɔn nsa guu ɔbaa no tiri so.

35 Ɔde nisuo hwɛɛ Ɔsoro, ɛfiri sɛ na n’akoma da Awurade so.

36 Mpanimfoɔ no kaa sɛ: Ɛberɛ a na yɛretu mpasa wɔ turom hɔ no, saa ɔbaa yi ne mmaawa mmienu baa hɔ, totoo turom apono no mu na ɔgyaa mmaawa no kwan.

37 Afei aberanteɛ bi a na wahunta hɔ firi baa ne nkyɛn ne no bɛdae.

38 Na yɛhyɛ turom hɔ mantwea baabi na yɛhunuu saa amumuyɛ yi na yɛtuu mmirika kɔɔ wɔn so.

39 Ɛwom sɛ yɛhunuu sɛ wɔreyɛ atuu deɛ, nanso yɛantumi ansɔ ɔbarima no mu, ɛfiri sɛ na ne ho yɛ den sene yɛn, na ɔbuee apono no dwanee.

40 Mmom yɛbɔɔ mmɔden kyeree ɔbaa yi na yɛbisaa no nipa ko a ɔbarima no yɛ,

41 nanso wanka ankyerɛ yɛn. Nnoɔma yi na yɛdedi adanseɛ.

Ɛsiane sɛ wɔyɛ mpanimfoɔ ne atemmufoɔ ma nkurɔfoɔ no nti, badwa no gyee wɔn dii na wɔbuu ɔbaa no kumfɔ.

42 Ɛnna afei Susana de nne kɛseɛ teaam kaa sɛ: O mmerɛ santen Nyankopɔn, wonim kokoa mu nnoɔma, na wonim nnoɔma nyinaa ansa na aba;

43 wonim sɛ mmarima yi adi adansekurumu atia me. Na seesei ɛsɛ sɛ mewu, nso menyɛɛ amumuyɛ nnoɔma a wɔaka ato me so no mu baako mpo!

44 Na Awurade tiee ne su.

45 Na ɛberɛ a wɔrekɔku no no, Onyankopɔn kanyanee honhom kronkron wɔ aberantewaa bi a wɔfrɛ Daniel mu,

46 na ɔde nne kɛseɛ teaam sɛ: Menhia kyɛfa biara wɔ saa ɔbaa yi mogya a moreka agu yi ho!

Daniel gye Susana

47 Nnipa no nyinaa danee wɔn ani hwɛɛ no bisaa sɛ: Asɛm bɛn na woreka yi?

48 Daniel gyinaa wɔn mu kaa sɛ: O Israelfoɔ, adɛn na moyɛ nkwaseafoɔ saa, sɛ mobua Israel babaa fɔ wɔ berɛ a monhwehwɛ nhunuu asɛm no mu nokorɛ?

49 Monsan nni asɛm no bio, ɛfiri sɛ saa mmarima yi adi adansekurumu atia ɔbaa yi.

50 Yei nti nnipa no nyinaa sann wɔn akyi. Na mpanimfoɔ nkaeɛ no ka kyerɛɛ no sɛ: Bra bɛtena yɛn mu na ka kyerɛ yɛn, ɛfiri sɛ Onyankopɔn ama wo mpanimfoɔ gyinabea.

51 Daniel ka kyerɛɛ wɔn sɛ: Montete wɔn ntam ma ɛnware, na mɛhwehwɛ wɔn mu.

52 Ɛberɛ a wɔtetee wɔn mu no, ɔfrɛɛ wɔn mu baako ka kyerɛɛ no sɛ: Wo akɔkoraa omumuyɛni, bɔne a wayɛ no nna a atwam no aba awieeɛ,

53 moabu ntɛnkyea, moabu deɛ ɔnni fɔ no fɔ wɔ berɛ a moagyae deɛ ɔdi fɔ no a mpo Awurade aka sɛ: Mmu onipa a ɔdi bem no fɔ, na nkum ɔteneneeni.

54 Seesei ara deɛ, sɛ wose wohunuu ɔbaa yi ampa a, ka kyerɛ me: Dua bɛn ase na wohunuu wɔn sɛ wɔrefa wɔn ho? Ɔbuaa sɛ: Ɛyɛ aman dua ase.

55 Daniel kaa sɛ: Ɛyɛ paa! Saa ntorɔ yi de owuo bɛbrɛ wo, ɛfiri sɛ Onyankopɔn bɔfoɔ anya asɛm afiri Onyankopɔn nkyɛn na ntɛm pa ara ɔbɛtwa wo mu mmienu.

56 Afei ɔde no kɔɔ baabi, na ɔhyɛɛ sɛ wɔmfa ɔbaako no mmra. Na ɔka kyerɛɛ no sɛ: Wo Kanaan aseni a wonyɛ Yuda aseni, ahoɔfɛ adaadaa wo na akɔnnɔ adane w’akoma.

57 Saa kwan yi so na wode Israel mmammaa afa soɔ, na wɔnam suro so ne mo adeda; nanso Yuda babaa mpene mo amumuyɛ so.

58 Afei ka kyerɛ me: Dua bɛn ase na wokyeree wɔn sɛ wɔrefa wɔn ho? Ɔbuaa sɛ: Ɛyɛ odum kɛseɛ bi ase.

59 Daniel ka kyerɛɛ no sɛ: Ɛyɛ paa! Saa ntorɔ yi de owuo bɛbrɛ wo, ɛfiri sɛ Onyankopɔn bɔfoɔ de n’afena retwɛn sɛ ɔbɛtwa wo mu mmienu, na wasɛe mo baanu.

60 Afei abadwafoɔ no nyinaa teaam kɛseɛ hyiraa Onyankopɔn, ɔno a ɔgye wɔn a wɔn ani da ne soɔ no.

61 Na wɔsii agyinaeɛ tiaa mpanimfoɔ mmienu no, ɛfiri sɛ Daniel nam wɔn anom asɛm so ahunu wɔn sɛ wɔadi adansekurumu; na wɔyɛɛ wɔn sɛdeɛ anka mpanimfoɔ mmienu no atirimpɔ bɔne a ɛfa wɔn yɔnko ho no teɛ.

62 Wɔkumm wɔn sɛdeɛ Mose mmara no kyerɛ no. Saa nti wɔgyaa mogya a ɛdi bem no da no.

63 Hilkia ne ne yere yii Onyankopɔn ayɛ maa wɔn babaa Susana, na saa ara na ne kunu Yoakim ne n’abusuafoɔ, ɛfiri sɛ wɔhunuu Susana sɛ ɔdi bem wɔ aniwudeɛ ho.

64 Na ɛfiri saa da no rekɔ Daniel nyaa anidie kɛseɛ wɔ nnipa no mu.

Daniel 14

Daniel ne Bel akɔmfoɔ no

1 Ɛberɛ a Ɔhene Asteyages tii ne nananom wɔ asamando no, Persiani Kores dii n’ahennie no so.

2 Na Daniel yɛ ɔhene no yɔnko, a wɔdi no ni kyɛne ne nnamfonom nyinaa.

3 Na Babelfoɔ wɔ ohoni bi a wɔfrɛ no Bel, na da biara wɔde esiam pa susukoraa dummienu, nnwan aduanan ne nsa nkɔtoa ahanu brɛ no.

4 Na ɔhene no bu Bel yie, enti daa na ɔkɔsɔre no. Nanso Daniel somm n’ankasa ne Nyankopɔn.

Saa nti ɔhene no bisaa Daniel sɛ: Ɛdeɛn nti na wonsom Bel?

5 Daniel buaa sɛ: Ɛfiri sɛ memmu ahoni a wɔde nsa ayɛ, na mmom Nyankopɔn teasefoɔ no, deɛ ɔbɔɔ ɔsoro ne asase na ɔwɔ tumi wɔ ateasefoɔ nyinaa soɔ no.

6 Ɔhene no bisaa no sɛ: Wonnye nni sɛ Bel yɛ nyame a ɔte aseɛ anaa? Wonhunu aduane a ɔdie ne nsa a ɔnom no da biara?

7 Ɛnna Daniel sereeɛ, na ɔkaa sɛ: O ɔhene, mma wɔnnaadaa wo, ɛfiri sɛ saa adeɛ yi yɛ dɔteɛ na ɛwɔ mu na kɔbere mfrafraeɛ na wɔde adura ho, na ɛnnidii da, na ɛnomm biribiara da.

8 Afei ɔhene no bo fui na ɔfrɛɛ Bel akɔmfoɔ no ka kyerɛɛ wɔn sɛ: Sɛ moanka ankyerɛ me onii ko a ɔdi aduane no a, mobɛwu.

9 Nanso sɛ mokyerɛ sɛ Bel na ɔdi yeinom a, ɛnneɛ Daniel bɛwu, ɛfiri sɛ waka abususɛm atia Bel. Daniel ka kyerɛɛ ɔhene sɛ: Ma ɛnyɛ sɛdeɛ woaka no.

10 Na Bel wɔ akɔmfoɔ aduɔson, ne wɔn yerenom ne wɔn mma. Ɛno nti ɔhene ne Daniel kɔɔ Bel abosomfie hɔ.

11 Bel akɔmfoɔ no kaa sɛ: Hwɛ, afei yɛrefiri adi, O ɔhene, w’ankasa siesie aduane ne nsa no na to ɛpono no mu, na fa wo nsɔano sɔ ano.

12 Sɛ ɛyɛ na wosan ba anɔpa, na sɛ woanhunu sɛ Bel adi ne nyinaa a, ɛnneɛ yɛbɛwu; anyɛ saa nso a, Daniel bɛwu, ɔno a ɔretwa atorɔ atɔ yɛn so no.

13 Na ɛnha wɔn koraa, ɛfiri sɛ na wɔayɛ ɔkwan bi asie wɔ ɛpono no ase hɔ, a daa wɔfa hɔ kɔdi aduane no.

14 Wɔfirii adi wieeɛ no, ɔhene no siesiee aduane no maa Bel. Afei Daniel hyɛɛ n’asomfoɔ no sɛ wɔmfa nso mmra, wɔde petee abosomfie hɔ nyinaa ɛberɛ a na ɔhene no nko ara wɔ hɔ. Afei wɔfirii adi too pono no mu de ɔhene nsɔano sɔɔ ano, na wɔkɔe.

15 Anadwo no, akɔmfoɔ no ne wɔn yerenom ne wɔn mma baeɛ sɛdeɛ wɔyɛ no daa no, na wɔdii aduane no nomm biribiara.

16 Ahemadakye no, ɔhene no sɔre baeɛ a na Daniel ka ne ho.

17 Ɔhene no bisaa sɛ: Daniel, obi ate nsɔano no anaa? Daniel buaa sɛ: Wɔmmuu no, O ɔhene.

18 Ɛberɛ a wɔbue ɛpono no ara pɛ na ɔhene no hwɛɛ ɛpono no so, na ɔde nne kɛseɛ teaam sɛ: O Bel, woyɛ kɛseɛ, na nnaadaa biara nni wo mu koraa!

19 Nanso Daniel seree na ɔtwee ɔhene no sanee a wamma no ankɔ mu. Ɔkaa sɛ: Hwɛ fam hɔ, na kyerɛ wɔn a ɛyɛ wɔn anammɔn.

20 Ɔhene no kaa sɛ: Mehu mmarima ne mmaa ne nkwadaa anammɔn.

21 Ɛhɔ ara na ɔhene no bo fuiɛ na ɔkyekyeree akɔmfoɔ no ne wɔn yerenom ne wɔn mma. Wɔkyerɛɛ no apono a ɛhyɛ kokoam a wɔfa so ba daa kɔfom aduane a ɛwɔ ɛpono no soɔ no.

22 Ɛno nti ɔhene no maa wɔkumm wɔn, na ɔde Bel hyɛɛ Daniel nsa, na ɔsɛee no ne n’abosonnan no.

Daniel kum ɔtweaseɛ no

23 Afei beaeɛ hɔ ara na na ɔtweaseɛ kɛseɛ bi wɔ a na Babelfoɔ no bu no kɛseɛ.

24 Ɔhene no ka kyerɛɛ Daniel sɛ: Worentumi nnye akyinnyeɛ sɛ oyi nyɛ nyame a ɔte aseɛ; ɛno nti som no.

25 Daniel buaa sɛ: Mesom Awurade me Nyankopɔn, ɛfiri sɛ ɔno ne Nyankopɔn teasefoɔ no.

26 O ɔhene, wo deɛ ma me kwan na mɛkum ɔtweaseɛ no, a memfa afena anaasɛ aporibaa. Ɛnna ɔhene no kaa sɛ: Mema wo kwan.

27 Afei Daniel faa aman, sradeɛ, ne nwii na ɔnoaa ne nyinaa boom de yɛɛ kyenkyeneeɛ na ɔde maa ɔtweaseɛ no diiɛ. Ɔtweaseɛ no diiɛ, na ne mu pae. Ɛnna Daniel kaa sɛ: Monhwɛ deɛ ɛyɛ a mosom no!

28 Ɛberɛ a Babelfoɔ no tee asɛm yi no, wɔn bo fui pii maa wɔbɔɔ pɔ tiaa ɔhene no sɛ: Ɔhene no adane abɛyɛ Yudani; wasɛe Bel, na wakum ɔtweaseɛ no, na wakum akɔmfoɔ no.

29 Wɔrekɔ ɔhene hɔ no, wɔkaa sɛ: Dane Daniel ma yɛn, anyɛ saa a yɛbɛku wo ne wo fiefoɔ.

30 Ɔhene no hunuu sɛ wɔreteetee no no, ɔde amemenemfe danee Daniel maa wɔn.

Daniel da gyata bɔn mu

31 Wɔtoo Daniel twenee gyata bɔn mu, na ɔtenaa hɔ nna nsia.

32 Na agyata nson na ɛwɔ ɛbɔn no mu, na da biara wɔma wɔn mu biara nnipa mmienu ne nnwan mmienu; nanso ɛda no deɛ wɔamma wɔn hwee, ɛno nti na anka wɔbɛmene Daniel.

33 Saa berɛ yi na Odiyifoɔ Habakuk wɔ Yudea; wayɛ abomu na wabubu paanoo agu kyɛnsee mu de rekɔ afuom akɔma atwafoɔ.

34 Nanso Awurade bɔfoɔ ka kyerɛɛ Habakuk sɛ: Fa aduane a wowɔ no kɔma Daniel a ɔda agyata bɔn mu wɔ Babel.

35 Habakuk kaa sɛ: Owura, menhunuu Babel da, na mennim hwee fa ɛbɔn no ho.

36 Ɛnna Awurade bɔfoɔ no sɔɔ n’apampam sɔɔ ne tirinwi mu pagyaa no; na ɔde no tuu mmirika sɛ mframa de no kɔsii Babel, ɛbɔn no ho pɛɛ.

37 Afei Habakuk teaam sɛ: Daniel, Daniel! Gye aduane a Awurade de asoma abrɛ wo yi.

38 Daniel kaa sɛ: O Onyankopɔn, woakae me, wonnyae wɔn a wɔdɔ wo no.

39 Ɛno nti Daniel sɔre didiiɛ. Na ntɛm ara Awurade bɔfoɔ no sane de Habakuk baa n’ankasa ne beaeɛ a na ɔwɔ no.

40 Ɛda a ɛtɔ so nson no, ɔhene no bae sɛ wɔrebɛsu Daniel. Ɛberɛ a ɔduruu ɛbɔn no ho no, ɔhwɛɛ mu, na Daniel te hɔ!

41 Ɔhene no de nne kɛseɛ teaam sɛ, O Awurade, woyɛ kɛseɛ, na obiara nni hɔ ka wo ho!

42 Ɛnna ɔtwee Daniel pueeɛ, na ɔtoo wɔn a wɔpɛɛ sɛ anka wɔsɛe no no guu ɛbɔn no mu, na agyata no wee wɔn n’anim hɔ ara a n’ani tua.

2 Makabee 1

Wɔde krataa kɔma Yudafoɔ a wɔwɔ Misraim

1 Yudafoɔ a wɔwɔ Yerusalem ne wɔn a wɔwɔ Yudea asase soɔ,

Twerɛ kɔma wɔn nuanom Yudafoɔ a wɔwɔ Misraim,

Yɛkyea mo, na asomdwoeɛ mapa nka mo.

2 Onyankopɔn nnom mo nnepa, na ɔnkae n’apam a ɔne Abraham, Isak, Yakob ne ne nkoa nokwafoɔ no yɛeɛ no.

3 Ɔmma mo nyinaa akoma a mode bɛsom no, na mode akoma a ɛyɛ den ne honhom a ɛwɔ ɔpɛ ayɛ n’apɛdeɛ.

4 Ɔmmue mo akomam mma ne mmara ne n’ahyɛdeɛ, na ɔmfa asomdwoeɛ mmra.

5 Ɔntie mo mpaebɔ na ɔnka mo ne no mmom, na mma ɔnnyae mo wɔ amanehunu berɛ mu.

6 Seesei ara yɛrebɔ mpaeɛ ma mo wɔ ha.

7 Demetrius ahennie berɛ so, afe ɔha aduosia ne nkron mu, yɛn Yudafoɔ twerɛ brɛɛ mo wɔ ɛberɛ a amanehunu denden baa yɛn so wɔ mfeɛ a ɛdi Yason ne ne mfɛfoɔ tee atua wɔ asase kronkron ne ahennie no soɔ,

8 ɔhyee ɛpono no na ɔkaa mogya a ɛdi bem gui. Yɛbɔɔ mpaeɛ kyerɛɛ Awurade na ɔtiee yɛn, na yɛbɔɔ afɔdeɛ ne aduane afɔdeɛ, na yɛsosɔɔ nkanea na yɛhyehyɛɛ paanoo no.

9 Afei hwɛ sɛ monhwɛ sɛ mobɛdi asese afahyɛ wɔ bosome Kislew mu wɔ afe ɔha aduɔwɔtwe nwɔtwe no mu.

Krataa a wɔde kɔmaa Aristobulus

10 Nnipa a wɔwɔ Yerusalem ne Yudea, mmarahyɛ badwafoɔ ne Yuda,

Twerɛ kɔma Aristobulus, a ɔfiri asɔfoɔ a wɔasra wɔn mu no, Ɔhene Ptoleme kyerɛkyerɛni, de rekɔma Yudafoɔ a wɔwɔ Misraim no,

Yɛkyea mo na yɛma mo apɔmuden.

11 Onyankopɔn agye yɛn afiri mmusuo kɛseɛ mu yi, yɛda no ase pa ara sɛ ɔbaa yɛn afa de tiaa ɔhene no,

12 ɛfiri sɛ ɔpamoo wɔn a wɔko tiaa kuro kronkron no.

13 Ɛberɛ a ɔkannifoɔ no de akofoɔ a wɔayɛ sɛdeɛ wɔntumi nsi wɔn kwan no duruu Persia no, bosombaa Nanea asɔfoɔ nam nnaadaa kwan so twitwaa wɔn mu asinasini wɔ Nanea abosonnan mu hɔ.

14 Ɔboapa yɛɛ sɛdeɛ wɔreware no no, Antiokus ne ne Nnamfonom baa beaeɛ hɔ, sɛ wɔrekɔfa n’agyapadeɛ dodoɔ no ara sɛ tiadeɛ.

15 Ɛberɛ a na Nanea abosonnan mu asɔfoɔ abuebue agyapadeɛ no soɔ na Antiokus ne mmarima kakra bi ahyɛne fasuo no mu wɔ kronkronbea hɔ no, wɔtoo abosonnan no mu ɛberɛ a ɔhyɛnee mu no.

16 Wɔbuee nsumaeɛm pono bi wɔ nsamsoɔ ani, wɔtotoo aboɔ bobɔɔ ɔkannifoɔ no ne ne mmarima no; wɔtwitwaa wɔn mu na wɔtwitwaa wɔn ti na wɔtoo wɔn guu nkurɔfoɔ no so wɔ adihɔ.

17 Nhyira nka yɛn Nyankopɔn wɔ akwan nyinaa mu, ɔno a ɔde atemmuo aba wɔn a wɔayɛ amumuyɛ nneyɛɛ no so.

Ogya hye Nehemia afɔdeɛ

18 Ɛsiane sɛ, ɛfiri bosome Kislew da a ɛtɔ so aduonu nnum yɛbɛhyɛ asɔredan ho teɛ ho fa no, yɛdwene hunuu hia a ɛhia sɛ yɛbɛyi mo asotire, sɛdeɛ ɛbɛyɛ a mo nso mobɛdi asese afahyɛ ne ogya afahyɛ a wɔde ama wɔ ɛberɛ a Nehemia a ɔsii asɔredan ne afɔrebukyia no, bɔɔ afɔdeɛ.

19 Ɛfiri sɛ ɛberɛ a na wɔafa yɛn nananom dommum rekɔ Persia no, ɛberɛ no mu nyamesuro asɔfoɔ no faa afɔrebukyia gya no bi na wɔde siee abura bi a nsuo nni mu no mu wɔ kokoam, na wɔyɛɛ ahwɛyie sɛ beaeɛ no, obiara nnim hɔ.

20 Nanso mfeɛ bebree twaam, ɛberɛ a ɛsɔɔ Onyankopɔn ani, na Persia hene yii Nehemia, na Nehemia somaa asɔfoɔ no asefoɔ a wɔde ogya no asie no sɛ wɔnkɔfa mmra. Na ɛberɛ a wɔbɛka kyerɛɛ yɛn sɛ wɔanhunu ogya na mmom nsuo pikaa no, ɔhyɛɛ wɔn sɛ wɔmfa mmɔ mu na wɔmfa mmra.

21 Ɛberɛ a wɔde nnoɔma a wɔde bɛbɔ afɔdeɛ no kyerɛeɛ no, Nehemia hyɛɛ sɛ wɔmfa nsuo no mpete nnyina no so ne nnoɔma a wɔde agu soɔ no so.

22 Na ɛberɛ a wɔwiee yei no na ɛberɛ kakra twaam no, na owia a na wɔakata anim no pueeɛ no, ogya kɛseɛ pu bae, na ɛyɛɛ wɔn nyinaa nwanwa.

23 Na ɛberɛ a afɔdeɛ no gu so rehyeɛ no, asɔfoɔ no bɔɔ mpaeɛ, asɔfoɔ no ne obiara. Yonatan dii kan, na nkaeɛ no gyee so, sɛdeɛ Nehemia yɛeɛ no.

24 Sei na na mpaeɛ no reka:

O Awurade, Awurade Nyankopɔn, abɔdeɛ nyinaa Bɔfo, woyɛ ahunabɔbirim ne ɔhoɔdenfoɔ, pɛpɛɛpɛni ne mmɔborɔhunufoɔ, wo nko ara ne ɔhene a wo yam yɛ,

25 wo nko ara ne ɔdɛɛfoɔ, na wo nko ara ne deɛ ɔtene, otumfoɔ ne mmerɛ santen. Wogyee Israel firii mmusuo mu; woyii nananom na wotee wɔn ho.

26 Gye saa afɔdeɛ yi wɔ wo man Israel nti, na kora wo kyɛfa na ma no nyɛ kronkron.

27 Ka yɛn nkurɔfoɔ a wɔabɔ apete no boa ano, na wɔn a wɔyɛ nkoa wɔ Amanaman mufoɔ mu no, ma wɔn fawohodie, hwɛ wɔn a wɔapo wɔn na wɔbu wɔn animtia no, na ma Amanaman no nhu sɛ wone yɛn Nyankopɔn.

28 Twe wɔn a wɔhyɛ nkurɔfoɔ soɔ no na wɔde ahantan yɛ dwɛɛ no aso.

29 Fa wo nkurɔfoɔ sisi wo kronkronbea hɔ, sɛdeɛ Mose hyɛɛ bɔ no.

30 Ɛnna afei asɔfoɔ no too dwom.

31 Na afɔrebɔ nnoɔma no hye wiee no, Nehemia hyɛɛ sɛ wɔnhwie nsuo nkaeɛ no ngu aboɔ akɛseɛ no so.

32 Wɔyɛɛ yei no, ogya dɛre kɔɔ soro; nanso ɛberɛ a kanea a ɛfiri afɔrebukyia no soɔ no hyerɛneeɛ no, ɛdumii.

33 Ɛberɛ a asɛm yi bɛdaa adie no, na wɔkɔka kyerɛɛ Persia hene no sɛ, beaeɛ a nnommum asɔfoɔ no de ogya kɔsieeɛ no, nsuo no apue na Nehemia ne wɔn a wɔka ne ho no de ahye afɔrebɔ nnoɔma no,

34 ɔhene no hwehwɛɛ asɛm no mu, na ɔgyee beaeɛ hɔ ho ban na ɔyɛɛ hɔ kronkronbea.

35 Na wɔn a wɔsɔɔ ɔhene ani no, ɔmaa wɔn akyɛdeɛ a ɛkyɛnsoɔ bebree.

36 Na Nehemia ne wɔn a wɔka ne ho no frɛɛ yei sɛ “Neftar”, a ne nkyerɛaseɛ ne ahoteɛ, nanso nnipa dodoɔ no ara frɛɛ no nafta.

2 Makabee 2

Yeremia de ntomadan, apam adaka ne afɔrebukyia no sie

1 Wɔhu no wɔ nsɛm a wɔatwerɛ ato hɔ no mu sɛ, Odiyifoɔ Yeremia hyɛɛ wɔn a na wɔretu wɔn akɔ no sɛ wɔmfa ogya no bi, sɛdeɛ wɔaka no,

2 na sɛ odiyifoɔ no de mmara no maa wɔn wieeɛ no, ɔhyɛɛ wɔn a wɔretu wɔn akɔ no sɛ wɔmmma wɔn werɛ mfiri Awurade mmara no, anaasɛ berɛ a wɔbɛhu sika ne dwetɛ ahoni ne wɔn ahosiesie no, wɔmmma wɔn adwene mmane mfiri ho.

3 Na nsɛm a ɛtete saa na ɔde tuu wɔn fo sɛ wɔmmma mmara no mfiri wɔn akomam.

4 Na ɛwɔ saa nwoma korɔ no ara mu sɛ, odiyifoɔ no, ɛberɛ a ɔnyaa adiyisɛm no, ɔhyɛɛ sɛ wɔmfa ntomadan no ne apam adaka no nni n’akyi, ɛfiri sɛ wakɔ bepɔ no a na Mose akɔ hɔ na ɔhunuu Onyankopɔn agyapadeɛ no.

5 Na Yeremia bae bɛhunuu bodan-ahomegyebea bi, na ɔde ntomadan, apam adaka ne aduhwam afɔrebukyia no baa hɔ; na afei ɔsii kwan a wɔde kɔ mu no.

6 Nnipa a na wɔdi n’akyi no binom dii n’akyi pɛɛ sɛ anka wɔbɛhu ɔkwan no ahyɛnsodeɛ, nanso wɔanhu.

7 Ɛberɛ a Yeremia teeɛ no, ɔkaa wɔn anim na ɔhyɛɛ sɛ: Beaeɛ yi bɛkɔ so ara ayɛ beaeɛ a wɔnhunu de kɔsi sɛ Onyankopɔn bɛboaboa ne nkurɔfoɔ ano bio na wayi n’ahummɔborɔ akyerɛ.

8 Afei na Awurade bɛyi nnoɔma yeinom akyerɛ, na Awurade animuonyam ne mununkum no bɛpue, sɛdeɛ wɔyi kyerɛɛ Mose no, ne sɛdeɛ Salomo bisaa sɛ wɔnte beaeɛ hɔ sononko no.

9 Wɔdaa no adi pefee sɛ, ɛsiane sɛ Salomo nim nyansa nti, ɔbɔɔ afɔdeɛ wɔ asɔredan no wie ne ne dwira ho.

10 Na sɛdeɛ Mose bɔɔ Awurade mpaeɛ no, saa ara na Salomo nso bɔɔ mpaeɛ, na ogya no firi ɔsoro bɛhyee ɔhyeɛ afɔdeɛ no nyinaa.

11 Na Mose kaa sɛ: Wɔhyeeɛ ɛfiri sɛ na wɔnnii bɔne afɔdeɛ no.

12 Saa ara nso na Salomo dii nna nwɔtwe no.

13 Wɔaka saa nnoɔma yi ara wɔ Nehemia nwoma ne nsɛm a wɔtwerɛ too hɔ no mu, na afei nso nwomakorabea a ɔyɛeɛ na ɔgyegyee nwoma a ɛfa ahemfo ne adiyifoɔ ho, ne nwoma a Dawid twerɛeɛ no, ne ahemfo nkrataa a ɛfa aboadeɛ afɔdeɛ ho.

14 Saa kwan no ara so na Yuda nso nam so gyegyee nwoma a ɛsiane ɔko a ɛbaa yɛn so ayera nyinaa, na ne nyinaa wɔ yɛn nkyɛn.

15 Enti sɛ mohia yeinom a, monsoma nnipa ma wɔmmɛgye mmrɛ mo.

16 Saa nti, ɛsiane sɛ yɛrebɛhyɛ ahodwira ho fa nti, yɛatwerɛ krataa abrɛ mo. Yɛsrɛ mo, mobɛkura nna no anaa?

17 Ɛyɛ Onyankopɔn na wagye ne nkurɔfoɔ nyinaa nkwa, na ɔde wɔn agyapadeɛ; ahennie, asɔfodie ne ahodwira ama wɔn nyinaa,

18 sɛdeɛ ɔhyɛɛ bɔ wɔ mmara mu no. Yɛwɔ anidasoɔ wɔ Onyankopɔn mu sɛ ɛrenkyɛ koraa ɔbɛhu yɛn mmɔbɔ, na ɔbɛboaboa yɛn ano afiri wi yi ase baabiara akɔ ne kronkronbea hɔ, ɛfiri sɛ ɔno na wagye yɛn afiri mmusuo kɛseɛ mu na wate beaeɛ hɔ ho.

Ɔtwerɛfoɔ no nnianim

19 Yuda Makabeus ne ne nuanom ho asɛm no, asɔredan kɛseɛ no ho dwira, afɔrebukyia no ahosohyira,

20 ne sa a wɔtuu wɔ Antiokus Epifanes ne ne ba Eupator so no.

21 Deɛ ɛfiri ɔsoro a ɛyiyi kyerɛɛ wɔn a wɔkoo akokoɔduro so maa Yudasom, mpo sɛ na wɔsua koraa, wɔgyee asase no nyinaa na wɔtii apɔtɔfoɔ akofoɔ no.

22 Na asɔredan a agye din wɔ wiase nyinaa no san bɛdii wɔn nsam bio, na wɔgyee kuro no sii hɔ, na wɔde mmara nsɛm a na anka wɔretu aguo no baa bio, ɛberɛ Awurade de adɔeɛ kɛseɛ yii adom kyerɛɛ wɔn.

23 Yei nyinaa, a Yason a ɔfiri Kirene atwerɛ no nwoma nnum mu no, yɛbɛbɔ mmɔden ara sɛ yɛbɛkeka abom ayɛ no nwoma baako.

24 Ɛfiri sɛ yɛhwɛ nkontabuo pii a ɛwɔ mu ne den a ɛyɛ ma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔkenkan abakɔsɛm a wɔaka wɔ mu ɛsiane nnoɔma duruduru a ɛwɔ mu no,

25 yɛde asi yɛn ani so sɛ yɛbɛsɔ wɔn a wɔbɛpɛ sɛ wɔkenkan no ani, sɛ ɛbɛyɛ mmerɛ ama wɔn a wɔpɛ sɛ wɔsua gu wɔn tirim mu, na ayɛ mfasoɔ ama akenkanfoɔ nyinaa.

26 Na yɛn a yɛagye ato yɛn ho so sɛ yɛbɛhwɛ atwitwa nsɛm no so no, ɛnyɛ adwuma ketewa na mmom ɛyɛ mfifiresam ne apɛsire adwuma,

27 sɛdeɛ ɛyɛ den ma deɛ ɔhyehyɛ apontoɔ na ɔhwɛ sɛ nnipa afoforɔ na wɔbɛnya so mfasoɔ no. Nanso sɛdeɛ ɛbɛyɛ na dodoɔ no ara ani bɛsɔ no nti, yɛde anigyeɛ bɛmia yɛn ani ayɛ adwumaden a ɛnyɛ anika,

28 na yɛagya asodie a ɛyɛ nsɛm mu no nyinaa ama ɔtwerɛfoɔ no, wɔ ɛberɛ a yɛn nso yɛbɛbɔ mmɔden ayɛ ne muabɔ no emu nsɛm.

29 Na sɛdeɛ ɔdansifoɔ wura a ɔresi ɛdan foforɔ no, ɛsɛ sɛ ɔhwɛ ɛdan mu no nyinaa so, wɔ ɛberɛ a deɛ ɔde aduro twitwi ho ne nsiesie no hwehwɛ nnoɔma a ɛbɛyɛ ama ne fɛ no, me nteaseɛ mu no, sɛ ɛte ara ne no wɔ yɛn ho.

30 Ɛyɛ abakɔsɛm twerɛfoɔ no ara sɛ ɔbɛhyɛ aseɛ, na wapɛnsɛmpɛnsɛn mu afiri afa nyinaa, na wamia n’ani atwerɛ biribiara,

31 na mmom deɛ akyire no ɔretwerɛ nsɛm no foforɔ no, ɛsɛ sɛ wɔma no kwan ma ɔbɔ mmɔden twitwa nsɛm no so, na ɔgyae ɔbrɛ adeyɛ no.

32 Saa nti, afei momma yɛmfiri yɛn asɛntwerɛ no ase, wɔ berɛ a yɛmfa bi nka asɛm a wɔaka no dada no ho; ɛfiri sɛ nyansa biara nni mu sɛ yɛbɛtwe nnianim no mu tentene wɔ berɛ a yɛbɛtwa abakɔsɛm no ara ankasa so.

2 Makabee 3

Heliodorus bɛduru Yerusalem

1 Ɛberɛ a nnipa tete kuro kronkron wɔ asomdwoeɛ mapa mu no, ɛsiane Ɔsɔfopanin Onias nyamesompa ne kyiri a na ɔkyiri amumuyɛ,

2 ɛbaa sɛ ahemfo no ara ankasa dii beaeɛ hɔ nni ne akyɛdeɛ a ɛyɛ fɛ a wɔde hyɛɛ asɔredan mu hɔ animuonyam,

3 ma Ɔhene Seleukusa ɔfiri Asia mpo firii n’ankasa ne fotoɔ mu tuatuaa ɛka biara a wɔbɔɔ no wɔ afɔdeɛ no som ho.

4 Nanso ɔbarima bi a wɔfrɛ no Simon a ɔfiri Benyamin abusua mu a ɔyɛ asɔredan mu safohene no ne ɔsɔfo panin no anyɛ adwene wɔ kuro no mu dwa so hwɛ ho.

5 Na ɛsiane sɛ wantumi anni Onias soɔ no, enti ɔkɔɔ Apolonius a saa berɛ no na ɔyɛ amrado wɔ Koelesiria ne Foinike nkyɛn wɔ Tarsus,

6 na ɔkɔka kyerɛɛ no sɛ sikafotoɔ a ɛwɔ Yerusalem no, sika ahyɛ mu ma, a enti wɔntumi nkan mpo, na ɛnka afɔrebɔ sika no ho, na mmom ɛnyɛ den koraa sɛ ɛbɛkɔ akɔdi ɔhene no nsam.

7 Ɛberɛ a Apolonius hyiaa ɔhene no, ɔkaa asɛm a wate afa sika no ho kyerɛɛ ɔhene. Ɔhene yii Heliodorus a na ɔhwɛ ne nsɛmnsɛm soɔ no, na ɔde n’anom asɛm somaa no sɛ ɔnkɔyi sika a wɔaka ho asɛm no mmra.

8 Ntɛm ara na Heliodorus hyɛɛ n’akwantuo no ase, na ɔboapa yɛɛ sɛ ɔrekɔ akɔhwɛ nkuro a ɛwɔ Koelesiria ne Foinike no, nanso nokorɛ mu no na ɛyɛ adeɛ a ɔrekɔyɛ deɛ ɔhene de asoma no no.

9 Na ɛberɛ a ɔduruu Yerusalem na ɔsɔfo panin a ɔwɔ kuro no mu agye no fɛ so no. Heliodorus kaa deɛ wɔada no adie no kyerɛɛ no, na ɔkaa deɛ nti a waba, na ɔhwehwɛ hunuu sɛ ɛte saa ampa ara.

10 Ɔsɔfo panin no kyerɛɛ mu sɛ sika bi a wɔde asie ama akunafoɔ ne nyanka wɔ hɔ,

11 na afei nso sika bi a ɛyɛ Tobias ba Hikanus a ɔyɛ onipa a ne dibea korɔn no dea, na ne nyinaa yɛ dwetɛbena ahannan ne sika ahanu. Wɔ saa kwan no so no, na Simon a nyamesuro nni ne mu no adane nokorɛ no ani.

12 Na ɔkaa sɛ, ɛnyɛ adeɛ a ɛbɛtumi asi da sɛ wɔbɛtumi ayɛ nnipa a wɔde wɔn ho ato beaeɛ hɔ kronkronyɛ, n’ahoteɛ ne asɔredan a wɔdi no ni wɔ wiase baabiara na wɔnngu ho fi no so.

Heliodorus hyehyɛ sɛ ɔbɛwia asɔredan no

13 Nanso Heliodorus, ɛsiane ɔhene mmara a ɔde ahyɛ no no nti, kaa sɛ ɔkwan biara so ɛsɛ sɛ wɔgye sika no kɔ ɔhene sikafotoɔ no mu.

14 Enti ɔhyɛɛ da bi na ɔkɔɔ hɔ sɛ ɔrekɔhwɛ saa sikafotoɔ yi.

15 Asɔfoɔ hyehyɛɛ wɔn asɔfotadeɛ butubutuu fam wɔ afɔrebukyia no anim na wɔhwɛɛ ɔsoro bɔɔ mpaeɛ frɛɛ ɔno a ɔde mmara ɛfa sikasie ho no, sɛ ɔnkora wɔn mfiri mma wɔn a wɔde bɛsieeɛ no.

16 Sɛ wohu ɔsɔfo panin no anim a na ɛyɛ awerɛhoɔ kɛseɛ, ɛfiri sɛ n’anim ne n’ahosuo nsakyeraeɛ no kyerɛ yea a ne kra redi.

17 Ɛfiri sɛ suro ne ahopopoɔ aba onipa no so a, ɛda adi pefee ma wɔn a wɔhyia no no hu n’akomam mu yeadie.

18 Nnipa nso yɛɛ ntɛm fifiri wɔn afie mu ɛdɔm so boom yɛɛ nkotosrɛ ɛfiri sɛ na wɔrebɛbu kronkronbea hɔ animtia.

19 Mmaa a wɔde ayitoma afira firi wɔn nufu ase, gyee twi wɔ mmɔntene so. Mmabaawa binom a wɔkaa wɔ hyɛɛ adan mu no tutuu mmirika kɔɔ aponkɛseɛ ano, na ebinom kɔɔ afasuo no ho, na ebinom hwɛee firii mpomma mu.

20 Na wɔmemaa wɔn nsa so kyerɛɛ ɔsoro, na wɔn nyinaa yɛɛ nkotosrɛ.

21 Na biribi wɔ hɔ a ɛyɛ awerɛhoɔ wɔ ɛdɔm no nyinaa butubutu hɔ ne ne n’ahodwane a abɔ ɔsɔfo panin no hu no mu.

Awurade bɔ n’asɔredan ho ban

22 Ɛberɛ a wɔresu frɛ Awurade Tumfoɔ no sɛ ɔmmɔ deɛ wɔde abɛsie no yie a ɛho nte kyema mma wɔn a wɔde bɛsieeɛ no,

23 Heliodorus kɔɔ so ara yɛɛ deɛ na wabɔ ne tirim pɔ sɛ ɔbɛyɛ no.

24 Nanso ɛberɛ a ɔne n’awɛmfoɔ bɛduruu sikakorabea hɔ no, ɛhɔ ara na ahonhom ne tumi nyinaa mu Hene no daa biribi a ɛyɛ nwanwa bi adi, maa wɔn a na anka wɔde akokoɔduro ka ne ho no, Onyankopɔn tumi no bɔɔ wɔn hu, na wɔde suro totɔɔ piti.

25 Ɛfiri sɛ pɔnkɔ bi a wɔasiesie no fɛfɛɛfɛ a obi a ne tebea yɛ hu te no soɔ; ɔde anibereɛ bɔɔ kirididi kɔɔ Heliodorus so, na pɔnkɔ no de ne nan a ɛwɔ anim no bɔɔ no hwee fam. Na wɔhunuu deɛ ɔte pɔnkɔ no soɔ no sɛ n’akotadeɛ ne n’akodeɛ no yɛ sika.

26 Mmeranteɛ mmienu bi nso yii wɔn ho kyerɛɛ no, wɔn ho yɛ den pa ara, wɔn ho yɛ fɛfɛɛfɛ, na ntadeɛ a ɛhyehyɛ wɔn no yɛ fɛ dodo, na wɔgyinagyina ne fa ha ne ne fa ha, na wɔbɔɔ no mmaa pii, na wɔbobɔɔ no akuturuku.

27 Na ɛberɛ a mpofirim ara ɔtwa hwee fam no, esum kɛseɛ kataa no so, na ne mmarima no maa no so, na wɔde no too ahomankaa mu,

28 na wɔsoaa no kɔe; saa onipa korɔ yi ara ɛnkyɛree koraa na ɔde ɛdɔm pii ne awɛmfoɔ hyɛnee sikakorabea a wɔadi kan aka ho asɛm, nanso seesei ara deɛ ɔntumi nnyɛ ne ho hwee yi. Ɛmaa wɔnhunuu Onyankopɔn ahennie tumi no pefee.

Onias bɔ mpaeɛ ma Heliodorus

29 Ɛberɛ a ɔda fam butu hɔ no, na ɛsiane anyankonneɛ a ɛbɛgyee mu na anidasoɔ sɛ ɛbɛsan aba bio no sae,

30 na wɔyii Awurade a wayɛ anwanwadeɛ wɔ n’ankasa ne beaeɛ no. Na asɔredan a, ɛberɛ tiawa bi a atwam no na suro ne basabasa ahyɛ hɔ ma no, afei a Awurade Tumfoɔ no ada ne ho adie yi, anigyeɛ ne ahurisie bɛhyɛɛ hɔ ma.

31 Heliodorus nnamfonom bi yɛɛ ntɛm srɛɛ Onias sɛ ɔmfrɛ Ɔsorosoroni no na ɔmma deɛ ɔda owusuo no nkwa.

32 Na ɔsɔfo panin no, ɛsiane sɛ na ɔsuro sɛ ɔhene bɛnya adwene bi sɛ Yudafoɔ no na ayɛ bɔne bi atia Heliodorus, ɔbɔɔ afɔdeɛ sɛ onipa no nya nkwa.

33 Na ɛberɛ a na ɔsɔfo panin no gu so reyɛ mpata no, mmeranteɛ korɔ no ara san yii wɔn ho adi kyerɛɛ Heliodorus, na wɔhyehyɛ ntadeɛ korɔ no ara, na wɔbɛgyinaa hɔ kaa sɛ: Da Ɔsɔfopanin Onias ase pa ara, ɛfiri sɛ ne nti na Onyankopɔn de wo nkwa ama wo.

34 Na hu sɛ wo a ɔsoro aka wo mpire yi, wobɛka akyerɛ Onyankopɔn ahennie tumi no akyerɛ nnipa nyinaa. Wɔkaa saa no, wɔyerae.

Heliodorus adwensakyera

35 Afei Heliodorus bɔɔ afɔdeɛ maa Awurade, na ɔhyɛɛ ne Nkwagyefoɔ no bɔ akɛseɛ ahodoɔ, na ɔne Onias dii nkra wieeɛ no, ɔne n’akofoɔ no siim kɔɔ ɔhene hɔ.

36 Na ɔdii adanseɛ kyerɛɛ nnipa nyinaa ɛfa Onyankopɔn kɛseɛ no nnwuma ho, deɛ ɔno ara de n’ani hunui.

37 Ɛberɛ a ɔhene bisaa Heliodorus sɛ onipa su bɛn na ɔbɛfata sɛ wɔsoma no bio kɔ Yerusalem no, ɔbuaa sɛ:

38 Sɛ wowɔ ɔtamfo anaasɛ obi a ɔwɔ w’amammuo ho adwemmɔne bi wɔ hɔ, soma no hɔ, na ɔbɛkɔ aba wo nkyɛn bio wɔ berɛ a wɔaka no mpire yie, sɛ ɛyɛ adeɛ a ɔbɛtumi afiri mu afiri a; ɛfiri sɛ Onyankopɔn tumi bi a ɛwɔ hɔ ampa wɔ beaeɛ hɔ.

39 Na deɛ ne tenabea wɔ ɔsoro no, n’ankasa na ɔhwɛ saa beaeɛ hɔ na ɔde mmoa berɛ wɔn, na ɔbobɔ na ɔsɛe obiara a ɔba sɛ ɔrebɛsɛe hɔnom.

40 Yei ne nsunsuansoɔ a ɛbaa Heliodorus asɛm no mu ne sikakorabea no ho banbɔ.

2 Makabee 4

Simon bɔ Onias soboɔ

1 Simon a wɔadi kan abɔ ne din, deɛ ɔkɔkaa sika no ho asɛm tiaa ne man no, ɔguu Onias din ho fi kaa sɛ, ɛyɛ ɔno ara na ɔpiapiaa Heliodorus, na ɔno ara ne mmusuo no nyinaa farebae.

2 Ɔsii ne bo kaa sɛ, ɔyɛ onipa a ɔbɔ pɔ tia aban ne deɛ ɔyɛ kuro no boafoɔ, deɛ ɔbɔ n’ayɔnkofoɔ ho ban, ne mmara ahodoɔ no ho mmɔdemmɔfoɔ.

3 Ɛberɛ a ne tan no yɛɛ kɛseɛ kɔduruu sɛ mpo ne nkurɔfoɔ no mu baako a ɔka ne ho no dii awu,

4 na Onias hunuu sɛ akansie no ayɛ anibereɛ na Manesteus ba Apolonius, Koelesiria ne Foenike amrado no na ɔrehyɛ Simon nitan no mu den.

5 Enti ɔsrɛɛ ɔhene sɛ, ɛnyɛ sɛ ɔrekɔbɔ ɔno ara ne nkurɔfoɔ no soboɔ, na mmom deɛ ɛsi n’ani so ne wɔn yiedie, ɔman mu ne ɔbaakofoɔ deɛ mu, wɔ ɔman no mu nyinaa.

6 Ɛfiri sɛ ɔhunuu sɛ, sɛ ɔhene no anhwɛ a, afei deɛ asomdwoeɛ remma amansɛm ntotoeɛ mu bio, na afei Simon rennyae ne nkwaseadeɛ no yɛ.

Yason nsakyeraeɛ

7 Ɛberɛ a Seleukus wuiɛ na Antiokus a wɔfrɛ no Epifanes bɛdii ahennie no so no, Onias nua Yason nam porɔeɛ kwan so bɛyɛɛ ɔsɔfo panin,

8 na ɛberɛ a wɔrebisabisa no nsɛm no, ɔhyɛɛ ɔhene bɔ sɛ ɔbɛma no dwetɛbena ahasa aduosia ne talente aduɔwɔtwe afiri fotoɔ foforɔ mu.

9 Deɛ ɛka ho bio ne sɛ, ɔhyɛɛ no bɔ sɛ ɔbɛtua ɔha ne aduonum aka ho sɛ ɔma no kwan ma no si agodie dan na ɔnya ɛho mmerantekuo ma no, na ɔtwerɛ nnipa a wɔwɔ Yerusalem no din sɛ wɔyɛ Antiokia kuro mma a.

10 Ɛberɛ a ɔhene penee so na Yason nyaa diberɛ no, ntɛm ara na ɔmaa ne nkurɔfoɔ no sesa kɔfaa Helafoɔ kwan a wɔfa so bɔ wɔn bra no so.

11 Ɔde ahennie tumi a ɛde Yudafoɔ ho kyɛ wɔn no, deɛ wɔnam Yohane ba Eupolemus a ɔtuu kwan na ɔne Romafoɔ kɔyɛɛ yɔnkoɔ ne apam no sii nkyɛn; ɔsɛe mmara kwan a wɔde tena ase na ɔde amanneɛ a ɛne mmara no bɔ abira bae.

12 N’ani gyee ho sɛ wɔresi agodibea wɔ kuro no mu pɛɛ, na ɔdɛfɛdɛfɛɛ mmeranteɛ animuonyamfoɔ sɛ wɔnhyɛ Helafoɔ kyɛ.

13 Helafoɔ asetena mu abrabɔ no mmorosoɔ ne ananafoɔ akwan a wɔgye tomm ɛsiane Yason a ɔmfata sɛ ɔyɛ ɔsɔfo panin no amumuyɛ mmorosoɔ,

14 sɛ afei deɛ asɔfoɔ no nnwene wɔn som adwuma wɔ afɔrebukyia no so bio. Wɔbuu kronkronbea hɔ animtia na wɔbuu wɔn ani guu afɔrebɔ no so, na mmom wɔyɛɛ ntɛm kɔboaa deɛ ɛtia mmara wɔ ntɔkwa agodibea hɔ, ɛberɛ a wɔayɛ nsɛnkyerɛnneɛ a wɔde to dadeɛ tratra duruduru bi awie no.

15 Wɔammu anidie nnoɔma a na ɛsom boɔ ma wɔn nananom no, na mmom nnoɔma ɛkyerɛ Helafoɔ anidie aboɔden no na wɔmaa no somm wɔn bo kɛseɛ.

16 Yei nti atoyerɛnkyɛm kɛseɛ too wɔn, na wɔn a wɔn asetena mu abrabɔ yɛɛ wɔn fɛ na wɔpɛɛ sɛ wɔsua wɔn no, wɔbɛyɛɛ wɔn atamfoɔ na wɔtwee wɔn aso.

17 Na ɛnyɛ ade kumaa bi sɛ wɔmmfa anidie mma ɔsoro mmara no; deɛ ɛyɛ nokorɛ nsɛm a ɛsisiiɛ akyire no bɛma no ada adi pefee.

Yason yi Helafoɔ amanneɛ adi

18 Ɛberɛ a na wɔredi mfeɛ nnan agodie wɔ Tiro na ɔhene wɔ hɔ bi no,

19 onipabɔnefoɔ Yason somaa abɔfoɔ a wayi wɔn sɛ Antiokia ɔmamma firii Yerusalem, sɛ wɔnsoa nnwetɛbena ahasa mfa nkɔbɔ afɔdeɛ mma Herkules. Wɔn a wɔsoaa sika no dwenee sɛ, ɛnyɛ sɛ wɔde kɔbɔ afɔdeɛ, ɛfiri sɛ ɛnyɛ adeɛ a ɛfata, na mmom wɔde bɛyɛ biribi foforɔ.

20 Enti deɛ ɔde somaeɛ no pɛɛ sɛ wɔde kɔbɔ afɔdeɛ ma Herkules, nanso wɔn a wɔsoaeɛ no adwene a wɔfaeɛ no, wɔde kɔyɛɛ suhyɛn a wɔde ko.

21 Ɛberɛ a wɔsomaa Menesteus ba Apolonius sɛ wɔnkɔ Filometor a wɔresi no ɔhene no, Antiokus hunuu sɛ Filometor abɛyɛ ne tamfo a ɔtia n’aban, na ɔyɛɛ nhyehyɛɛ de pɛɛ ɔno ara ne ho banbɔ. Saa nti, ɔduruu Yopa no, ɔtoaa so kɔɔ Yerusalem.

22 Na Yason ne kuro no hyiaa no kwan fɛfɛɛfɛ, na wɔde osebɔ ne ntɛnee a ɛredɛre de no hyɛnee mu. Afei ɔmaa n’asraafoɔ siim kɔɔ Foenike.

Menelaus bɛyɛ ɔsɔfo panin

23 Mfeɛ mmiɛnsa akyi no, Yason somaa Menelaus, Simon a wɔadi kan abɔ ne din no nua, sɛ ɔnsoa sika mfa nkɔma ɔhene, na ɔmfa nwie nkrataa a ɛfa adwuma a ɛho hia no ho no.

24 Nanso ɛberɛ a ɔde ne ho kɔkyerɛɛ ɔhene no, Menelaus de ne tumi nkyerɛho no maa ɔhene kamfoo no, na ɔgyee ɔsɔfo panin no maa n’ankasa ne ho, na ɔmaa sika a ɛboro Yason deɛ no so dwetɛbena ahasa.

25 Ɔgyee ɔhene no ahyɛdeɛ wieeɛ no, ɔsanee n’akyi, sɛ ɔnni abɔdin wɔ ɔsɔfo panin gyinabea no ho, na mmom ne koko huruu sɛ owurukani a ne tirim yɛ den, na ne bo afu sɛ aboa niɛdenfoɔ bi.

26 Enti Yason, ɛberɛ a ɔtwitwaa n’ankasa ne nua nantin no wieeɛ no, onipa foforɔ nso twitwaa ne nantin, na wɔpamoo no sɛ ɔsesabɔni kɔɔ Amonfoɔ asase so.

27 Ɛwom sɛ Menelaus kɔɔ so ara koraa dibea no deɛ, nanso na ɔntaa ntua sika a ɔhyɛɛ ɔhene bɔ no mu biara.

28 Ɛberɛ a Sostratus a ɔyɛ ɔsahene wɔ abandenden no mu gu so redan ka no, ɛfiri sɛ na sikagyegyeɛ no yɛ n’asɛdeɛ, wɔfrɛɛ wɔn baanu no kɔɔ ɔhene anim wɔ saa asɛm yi ho.

29 Menelaus firii n’ankasa ne nua Lisimakus ho sɛ abadiakyire wɔ ɔsɔfɔ panin dwumadie no mu, ɛberɛ a Sostratus gyaa Krates a ɔyɛ Siprian safohene no.

Wɔdi Onias awu

30 Ɛberɛ a na nnoɔma ayɛ saa no, ɛbaa sɛ nnipa a wɔwɔ Tarso ne Malus no tee atua ɛfiri sɛ na wɔde wɔn nkuro ayɛ akyɛdeɛ ama Antiokus, ɔhene mpena no.

31 Enti ɔhene kɔɔ ntɛm so sɛ ɔrekɔsiesie basabasa a asie no, ɔgyaa Andronikus, onipa a ne gyinabea korɔn wɔ akyire sɛ ɔnhwɛ n’akyi ma no.

32 Na Menelaus dwenee sɛ wanya ɛberɛ a ɔrehwehwɛ no nie no, ɔwiaa asɔredan mu sika nnoɔma no bi na ɔde maa Andronikus; sɛdeɛ nnoɔma yɛeɛ no, ɔtɔn maa Tiro ne nkuro a ɛbemmɛn no.

33 Ɛberɛ a Onias hunuu nnoɔma a ɛrekɔ so mu yie no, ɔdaa no adi wɔ abɔntene, ɛberɛ a na wadi kan akɔsuma wɔ kronkronbea beaeɛ bi a ɛwɔ Dafne a ɛbɛn Antiokia no.

34 Saa nti, Menelaus faa Andronikus kaa ne ho, na ɔtuu ne fo sɛ ɔnkum Onias. Andronikus baa Onias nkyɛn, na ɔde yɛɛ nnaadaa, ɔmaa no kekaa ntam na ɔde ne nsa nifa kyeaa no; na ɛwom sɛ na ɔnye no nni deɛ, nanso ɔtumi danee n’adwene maa no firii kronkronbea hɔ puee; afei ɔbuu n’ani guu atɛntenenee so, na ntɛm ara ɔkumm no firii hɔ.

Wɔtwe Andronikus aso

35 Yei ho nti, na ɛnyɛ Yudafoɔ nko ara na mmom nnipa bebree a wɔfiri aman foforɔ so dii yea na wɔn ani annye ɔkwan bɔne a wɔfaa so kumm onipa no.

36 Ɛberɛ a ɔhene no firi Kilikia mantam san baeɛ no, Yudafoɔ a wɔwɔ kuro no mu srɛɛ no wɔ kum a wɔakum Onias a nteaseɛ nni mu no, na Helafoɔ no ampene bɔne no so.

37 Saa nti Antiokus dii yea na awerɛhoɔ hyɛɛ no so, na ɔsui ɛsiane onipa a wawu no anidahɔ ne abrabɔ pa ho nti.

38 Abufuo dodoɔ nti, ɔworɔɔ Andronikus beredum atadeɛ, na ɔdii n’anim faa kuro no mu kɔɔ beaeɛ pɔtee a ɔdii Onias awu no, na ɛhɔ na ɔkumm mogyapɛfoɔ no. Na saa na Awurade de asotwe a ɛfata no tuaa no ka.

Lisimakus ne Menelaus gye din bɔne

39 Ɛberɛ a Lisimakus yɛɛ abusudeɛ pii de guu kuro no ho fi, na Menelaus buu n’ani guu soɔ no, kuro no mufoɔ no sɔre tiaa Lisimakus, ɛfiri sɛ na wɔawia sika nnoɔma no bebree.

40 Na ɛsiane sɛ na ɛdɔm no rekanyan wɔn ho na abufuo ahyɛ wɔn ma nti, Lisimakus de akodeɛ maa nnipa mpem mmiɛnsa na wɔhyɛɛ aseɛ to hyɛɛ wɔn so a nteaseɛ biara nni mu. Onipa bi a na wɔfrɛ n Auranus a ne mfeɛ akɔ anim na nkwaseasɛm nso wanyini wɔ mu.

41 Nanso ɛberɛ a Yudafoɔ no ani baa wɔn ho so sɛ Lisimakus reto hyɛ wɔn so no, ebinom faa aboɔ, ebinom faa nnusini, na afoforɔ nso sesaa nso a ɛgu hɔ no bi wɔn nsa ma ma, na wɔmaa basabasa kɛseɛ baa Lisimakus ne ne mmarima no mu.

42 Deɛ ɛbaeɛ ne sɛ, wɔpirapiraa wɔn mu bebree, na wɔkumm bi nso, na wɔmaa nkaeɛ no dwaneeɛ; asɔredan mu korɔmfoɔ no ankasa nso wɔkumm no beaeɛ a ɛbɛn sikakorabea hɔ.

43 Wɔbɛbɔɔ Menelaus kwaadu ɛfa deɛ ɛsiiɛ no ho.

44 Na ɛberɛ a ɔhene baa Tiro no, nnipa mmiɛnsa a mmarahyɛbadwa no na wɔsomaa wɔn no bɛbɔɔ wɔn nkuro wɔ n’anim.

45 Nanso Menelaus nim sɛ wadi nkoguo dada no, ɔhyɛɛ Dorimenes ba Ptoleme adanmudeɛ a ɛso na ɔde anya ɔhene anim adom.

46 Saa nti, Ptoleme frɛɛ ɔhene kɔɔ abrannaa akyi sɛdeɛ wɔrekɔka wɔn ano, na ɔdaadaa ɔhene ara maa no sesaa n’adwene.

47 Menelaus a mmusuo no nyinaa firi no no, ɔbuaa no bem wɔ kwaadu a wɔde bɔɔ no no, na ɛberɛ korɔ no ara mu nnipa a wɔn ti anyɛ yie no, wɔbuaa wɔn kumfɔ. Wɔn na anka wɔbɛgyaa wɔn sɛ anka wɔsrɛɛ wɔ Skitiafoɔ anim a.

48 Ɛno nti wɔn a na wɔakasa ama kuro no ne nkuraaseɛ ne akronkron nnoɔma nyaa asotwe a ɛmfata ntɛmntɛm so.

49 Saa nti, Tiriafoɔ mpo a na wɔn ani nnye amumuyɛ no ho no, wɔmmaa no fɛfɛ so de yɛɛ wɔn ayie.

50 Nanso Menelaus, ɛsiane n’ani a ɛbere nnipa a wɔdi tumi no nti, ɔkɔɔ so ara koraa ne dibea, na ɔkɔɔ so ara wɔ amumuyɛ mu, ɛberɛ a na wabɛyɛ onipa titire a ɔbɔ pɔ tia n’ankasa ne nkurɔfoɔ no.

2 Makabee 5

Yason bɔ mmɔden sɛ ɔbɛnya tumi bio

1 Saa berɛ yi ara mu na Antiokus tuu Misraim so sa ne mprenu soɔ.

2 Na ɛbaa sɛ, ɛbɛyɛ adaduanan mu no, apɔnkɔsotefoɔ a wɔhyehyɛ sika ntadeɛ bɔɔ ntoa nam wiem, wɔnam akuakuo a wɔde mpea ne nkrantɛ amia.

3 Apɔnkɔsotefoɔ akofoɔ a wɔaboa wɔn ano, sɛ yeinom toaa yeinom wɔ ha na yeinom toaa yeinom wɔ ha, na akokyɛm renyinamyinam, pea ayɛ pii, wɔretoto agyan nenam. Sika ngugusoɔ reyerɛyerɛ, ne akodeɛ ahodoɔ nyinaa bi.

4 Saa nti, obiara bɔɔ mpaeɛ sɛ deɛ wɔmma ani hu no bɛdane ayɛ siadeɛ.

5 Ɛberɛ a atorosɛm bi bae sɛ Antiokus awuo no, Ntɛm ara Yason de nnipa bɛboro apem kɔto hyɛɛ kuro no so. Ɛberɛ a na akofoɔ a wɔwɔ afasuo no soɔ no, wɔkaa wɔn guiɛ no na akyire koraa wɔrefa kuro no, Menelaus dwane kɔhuntaa kuro no mu.

6 Nanso Yason kɔɔ so ara kumm n’ankasa ne nkurɔfoɔ a wannye n’ahome, na wannwene ho sɛ wɔnam kum a wɔrekum n’ankasa n’abusuafoɔ de adi yie no yɛ mmusuo kɛseɛ, nanso ɔdwenee sɛ ɔreboaboa nkonimdie nkuruwa wɔ n’atamfoɔ so, na mmom ɛnyɛ ne nkurɔfoɔ so.

7 Na wantumi anya tumi wɔ amammuo no so; awieeɛ no, ɔnyaa animguaseɛ wɔ n’atirisopam no mu, na ɔsan dwane kɔɔ Amonfoɔ man mu.

8 Awieeɛ no, ne wuo yɛɛ awerɛhoɔ. Wɔbɔɔ no soboɔ wɔ Aretas a ɔyɛ Arabfoɔ hene no anim, na ɔdwane firi kuro so kɔɔ kuro so, na na obiara retaa no. Wɔtanee no sɛ ɔyɛ mmara no so tuateni, na wɔkyirii no sɛ obi a ɔkum ne man ne ne nkurɔfoɔ. Wɔpamoo no kɔɔ Misraim mpoano.

9 Ɛhɔ na ɔno a wapamo nnipa bebree afiri wɔn ankasa wɔn man mu akɔ otukorɔ mu no, ɔkɔwui wɔ otukorɔ mu, ɛberɛ a ɔsiim sɛ ɔrekɔ Lakedaemoniafoɔ hɔ, a na n’ani da so sɛ ɛsiane ɔyɛ abusuani nti, ɔbɛnya banbɔ.

10 Ɔno a ɔtoo nnipa bebree gui a wɔansie wɔn no, wanya obiara amma wansu no; wɔanyɛ no ayie biara na wanya baabi ansie no wɔ ne nananom da mu.

11 Ɛberɛ a ɔhene tee nsɛm a asie no, ɔnyaa adwene bi sɛ Yudeafoɔ ate atua. Enti, abufuo redɛre wɔ ne mu no, ɔfirii Misraim na ɔkɔto hyɛɛ kuro no so mpofirim.

12 Ɔhyɛɛ n’asraafoɔ no sɛ wɔnku obiara a wɔbɛhyia no, a wɔnhu mmɔbɔ, na wɔnku wɔn a wɔakɔhyehyɛ wɔn adan mu no.

13 Ɛnna wɔkunkumm nkwadaa ne mpanin, wɔsɛee mmarimaa, mmaa, ne mmɔfra, na wɔkunkumm mmaayewa ne nkɔkoaa.

14 Nnansa ntam no na wɔasɛe nnipa mpem nwɔtwe, mpem aduanan yɛ wɔn a wɔne wɔn yɛɛ to-ma-mento ntɔkwa mu, na wɔtɔnn dodoɔ no ara kɔɔ nkoasom mu, te sɛ wɔn a wɔkunkumm wɔn no.

Wɔfom asɔredan no mu fa

15 Antiokus bo annwo yei so, ɔsii ne bo hyɛnee wiase nyinaa mu kronkron mu kronkronbea hɔ, Menelaus a wayɛ ɔfatwafoɔ ama mmara ahodoɔ ne ne man no.

16 Ɔde ne nsa a ɛho agu fi no faa akronkron nnoɔma no, na ɔde nsa a ɛho nteɛ no sesaa aboadeɛ afɔdeɛ a ahemfo afoforɔ ayɛ de apagya animuonyam ne anidie a ɛwɔ beaeɛ hɔ no.

17 Antiokus honhom dii ahurisie, na wanhunu sɛ Awurade na ɛberɛ tiaa bi ne bo afu ɛsiane bɔne a wɔn wɔtete kuro no mu ayɛ, na yei nti na ɔrebu kronkronbea hɔ animtia.

18 Na mmom, sɛ ɛnyɛ sɛ bɔne bebree a na wɔayɛ a, anka wɔaka saa onipa yi mpire ama wasan n’akyi afiri deɛ ɔrepɛ ntɛm ayɛ no ho, ɛberɛ a anka ɔbaa anim no ara, te sɛdeɛ Heliodorus yɛeɛ no, ɔno a Ɔhene Seleukus somaa no sɛ ɔnkɔhwɛ sikakorabea no.

19 Nanso ɛnyɛ kronkronbea hɔ nti na Awurade yii ɔman no sii hɔ, na mmom ɔman no nti na ɔyii beaeɛ hɔ sii hɔ.

20 Saa nti, mmusuo a ɛbaa ɔman no mu no, ebi sanee beaeɛ hɔ na ɛno akyi no ɛnyaa kyɛfa wɔ ne nhyira no mu; na afei deɛ anka wɔgyaa hɔ no wɔ Otumfoɔ no abufuhyeɛ no nti, wɔbɛsan de wɔn asi hɔ bio wɔ n’animuonyam nyinaa mu, ɛberɛ a wɔne Awurade kɛseɛ no bɛka abom no.

21 Enti Antiokus faa dwetɛkɛseɛ apem ahanwɔtwe firii asɔredan no mu, na ɔyɛɛ ntɛm de kɔɔ Antiokia, na n’ahantan nti ɔsusuu sɛ ɔbɛtumi de nsuhyɛn afa asase so na wanante wɔ ɛpo so, ɛfiri sɛ n’ani agye wɔ n’adwene mu.

22 Ɔgyaa amradofoɔ hɔ sɛ wɔnteetee nkurɔfoɔ no, wɔ Yerusalem, Filipo a wɔwoo no sɛ Frigyiani na ne suban yɛ ɔhamuni pa ara sene onipa a ɔyii no no mpo;

23 wɔ Gerisim, Andronikus; na wɔn a wɔka yeinom ho ne Menelaus a ɔdii abakomasɛm wɔ ne nkurɔfoɔ so sene deɛ afoforɔ yɛeɛ. Yudafoɔ ho tan nti,

24 Antiokus somaa Apolonius, Misiafoɔ safohene no, asraafoɔ mpem aduonu mmienu ka ne ho, na ɔhyɛɛ no sɛ ɔnkum mmarima a wɔanyini nyinaa na ɔntɔn mmaa ne mmarimaa sɛ nnɔnkɔ.

25 Ɛberɛ a saa onipa duruu Yerusalem no, ɔboapa yɛɛ sɛdeɛ ɔbaa no asomdwoeɛ mu na ɔtwɛn ara kɔsii homeda kronkron duruiɛ; afei, ɔhunuu sɛ Yudafoɔ no nyɛ adwuma no, ɔhyɛɛ n’asraafoɔ no sɛ wɔmmia na wɔmmɔ nsra.

26 Ɔde nkrantɛ kumm obiara a ɔfirii adie bɛhwɛɛ wɔn no, na afei ɔde n’akofoɔ no bɔ wuraa kuro no mu ntɛm so kunkumm nnipa dɔm kɛseɛ no ara.

27 Nanso Yuda Makabeus a nnipa nkron afoforɔ bi ka ne ho dwane kɔɔ ɛserɛ so, na ɔkoraa ne ho ne ne nkurɔfoɔ maa wɔtenaa mmepɔ so sɛdeɛ mmoa yɛ ara; wɔdii nwira biara a ɛfifire biara de tenaa ase, sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔnyɛ nnoɔma a ɛbɛgu wɔn ho fi.

2 Makabee 6

Wɔhyɛ Yudafoɔ som so

1 Yei akyiri no, ankyɛre koraa na ɔhene somaa Atene mmarahyɛbadwani bi sɛ ɔnkɔhyɛ Yudafoɔ so na wɔnnyae wɔn nananom mmara ahodoɔ no na wɔamfa Onyankopɔn mmara antena ase bio;

2 bio, na ɔmfa efi nka asɔredan a ɛwɔ Yerusalem no na wɔmfrɛ no Olimpia Seus, na wɔmfrɛ baako a ɛwɔ Gerisim no sɛ Seus-Ahɔhoɔ-Yɔnkoɔ-no, sɛdeɛ wɔn a wɔte saa beaeɛ hɔ no frɛ no no.

3 Amumuyɛ a ano yɛ den na ɛyɛ awerɛhoɔ pa ara na ɛkɔɔ so.

4 Ɛfiri sɛ Amanaman mufoɔ de sakasakayɛ ne agobɔne hyɛɛ asɔredan no mu ma. Wɔn na wɔne nnwamamfoɔ twee mpena na wɔne mmaa dedae wɔ kronkronbea hɔ, na deɛ ɛka ho ne sɛ wɔde nnoɔma a ɛmfata ba bɛbɔɔ afɔdeɛ.

5 Wɔde akyiwadeɛ afɔdeɛ a mmara no mma ho kwan hyɛɛ afɔrebukyia no so ma.

6 Nnipa antumi anni homeda so, ɛnna nso wɔantumi anni wɔn nananom afahyɛ no, ɛnna sɛ wɔantumi mpo anna wɔn ho adi sɛ Yudafoɔ.

7 Ɔhene awoda a wɔdi no bosome bosome mu no, wɔfaa Yudafoɔ hyɛɛ wɔn anibereɛ sɛ wɔmfa wɔn ho nka afɔrebɔ no ho bi; na sɛ ɛberɛ a wɔredi Dionisus afahyɛ no, wɔhyɛɛ wɔn maa wɔde nnubaa nhwiren hyɛe na wɔnantee wɔ nsrabɔ a wɔbɔ de hyɛ Dionisus animuonyam no.

8 Nnipa a wɔwɔ Ptolemais no susui maa wɔde hyɛɛ mmara maa nkuro a wɔne Hela nkuro bɔ hyeɛ no sɛ wɔnyɛ saa nhyehyɛɛ korɔ no ara bi mfa nni Yudafoɔ no, na wɔmma wɔn ho nnye afɔrebɔ no mu bi,

9 na wɔnku wɔn a wɔmpɛ sɛ wɔbɛsesa akɔ Helafoɔ amanneɛ mu no. Afei deɛ, obiara tumi hunu amanehunu a aba wɔn soɔ.

10 Mfatoho ne sɛ, wɔde mmaa mmienu bae sɛ wɔatwa wɔn mma twetia. Wɔde mmaa yi faa kuro abɔntene so, a wɔn mma sensɛn wɔn kɔn mu gugu wɔn bo soɔ, na wɔfiri afasuo no so wɔɔ wɔn maa wɔn kɔn kɔwowɔɔ hɔ.

11 Ebinom nso a na wɔatwa ahyia abodan bi a ɛbɛn no, sɛdeɛ ɛbɛyɛ na wɔadi da a ɛtɔ so nso no kokoam, wɔyii wɔn maa Filipo na ɔhyee wɔn nyinaa boom, ɛfiri sɛ wɔn nyamesuro no nti, wɔanyɛ biribiara amfa anye wɔn ho, ɛsiane bu a na wɔbu ɛda a ɛyɛ kronkron pa ara no.

Nnoɔma a ɛhia wɔ ɔtaa mu

12 Afei mehyɛ wɔn a wɔkenkan nwoma yi sɛ wɔmma atoyerɛnkyɛm a ɛte saa no ntu wɔn akoma, na mmom wɔnkae nhunu sɛ, saa asotwe yi nyɛ deɛ na wɔde bɛsɛe wɔn na mmom wɔde bɛtwe wɔn aso.

13 Nokorɛ, ɛyɛ ayamyie nsɛnkyerɛnneɛ a ɛmma wɔn a wɔmmɔ nyamesuro bra no nkɔ so ara ntena hɔ nkyɛ, na mmom wɔbɛtwe wɔn aso ntɛm ara.

14 Na amanaman nkaeɛ no deɛ, Awurade to ne bo ase twɛn kɔsi sɛ wɔbɛduru wɔn bɔne no mpɔmpɔn so ansa; na mmom ɔne yɛn nni no saa kwan yi ara so,

15 sɛdeɛ ɛbɛyɛ na wantɔ yɛn so were akyire yi, ɛberɛ a yɛn bɔne aduru ne mpɔmpɔn soɔ no.

16 Saa nti ɔnyi ne mmɔborɔhunu mfiri yɛn so. Ɛwom sɛ ɔde atoyerɛnkyɛm tea yɛn deɛ, nanso ɔnyi n’ankasa ne nkurɔfoɔ nto wɔn ntwene.

17 Momma deɛ yɛaka no nyɛ nkaeɛ adeɛ ma mo; ɛwɔ sɛ yɛtwitwa nsɛm no so ka.

Wɔdi Eleasa awu wɔ ne gyidie ho

18 Eleasa a ɔyɛ Atwerɛfoɔ a ne dibea korɔn, onipa a ne mfeɛ akɔ anim na n’anim yɛ nyam no, wɔhyɛɛ no sɛ ɔmmue n’anom nwe prakonam.

19 Nanso ɔno ara pɛɛ sɛ ɔbɛwuo wɔ animuonyam sene sɛ ɔbɛtena ase agu ne ho fi, ɔno ara firii ne pɛ mu foroo owuo apata no na ɔpuu nam no firii n’anom gui,

20 sɛdeɛ obiara a ɛsɛ sɛ wɔkɔ no nya akokoɔduro na ɔmpene so nyɛ nnoɔma a ɛnyɛ sɛ wɔyɛ, mpo wɔ ɔdɔ a wɔwɔ ma wɔn nkwa.

21 Wɔn a na wɔhwɛ saa mmaratoɔ afɔdeɛ no so no faa onipa no kɔɔ nkyɛ baabi ɛsiane sɛ ɔyɛ wɔn mannimfoɔ dadaada, na wɔhyɛɛ no nkuran sɛ anka ɔmfa n’ankasa ne nam a ɛfata sɛ ɔweɛ mmra, na ɔmmoapa nyɛ sɛ deɛ ɔrewe afɔdeɛ nam a ɔhene ahyɛ sɛ wɔnnie no,

22 sɛdeɛ ɛbɛyɛ na ɔyɛ saa ɛbɛgye no afiri owuo mu, na ɛnam sɛ wɔyɛ amannifoɔ dada no nti, wɔayɛ no yie.

23 Mmom ɔwe taa so, sɛdeɛ ɔfata ne mfeɛ ne anidie a wanya wɔ ne nyini mu, ne ne tiri mu dwono a wafu a ɛkyɛn so, n’abrabɔ mpo a ɛfiri ne mmɔfraase, na deɛ ɛboro soɔ ne sɛdeɛ mmara kronkron a Onyankopɔn de ama no, ntɛm ara na ɔde ne ho mae, na ɔka kyerɛɛ wɔn sɛ wɔmma no nsiane nkɔ Asamando.

24 Ɔkaa sɛ: Saa nnabraba yi mfata sɛ wɔyɛ no yɛn berɛ yi mu, ɛfiri sɛ nkumaa no bebree bɛdwene sɛ Eleasa a ɔwɔ ne mfeɛ aduɔkron mu no adane akɔ ananafoɔ som bi mu,

25 na ɛnam me nnabraba so, sɛ mɛtena ase nna kakra bi no, me nti wɔbɛfom kwan, ɛberɛ a magu me ho fi na magu m’anim ase wɔ me mfeɛ ho.

26 Seesei ara sɛ mekwati nnipa asotwe mpo a, sɛ mete ase anaasɛ mewu a, merenkwati Otumfoɔ no nsa.

27 Saa nti, seesei a mede akokoɔduro rede me nkwa ato hɔ yi no, mɛyi me ho adi sɛ mefata me mpanin mfeɛ no

28 na magya nhwɛsoɔ pa ama nkumaa no, wɔ sɛdeɛ wɔde ɔpɛ si wu owu pa ne animuonyam mu de ama deɛ ɔsom bo ne mmara kronkron no.

29 Wɔn a ɛnkyɛreɛ koraa a na wɔne no rekasa wɔ tema so no, seesei ara wɔsesae nyaa adwemmɔne, ɛfiri sɛ nsɛm a ɔkae yɛ no, wɔbuu no sɛ ɛyɛ abɔdamsɛm.

30 Ɛberɛ a na ɔnam akuturukubɔ so rewuo no, ɔteaa mu na ɔkaa sɛ: Ɛda adi pefee wɔ Awurade nimdeɛ kronkron no mu sɛ, ɛwom sɛ anka mɛtumi agye me ho nkwa deɛ, nanso merehunu ateetee wɔ ɛborɔ yayaaya yi wɔ me nipadua mu, na mmom me kra mu deɛ m’ani agye sɛ merehu amane wɔ nnoɔma yeinom ho, ɛfiri sɛ mesuro no.

31 Enti saa ɔkwan yi so na ɔwui, na ne wuo mu ɔgyaa animuonyam nhwɛsoɔ ne akokoɔduro nkaeɛ too hɔ, ɛnyɛ nkumaa no nko na mmom ne man a ɛso no nyinaa.

2 Makabee 7

Wɔku nuammarima baason bi wɔ wɔn gyidie ho

1 Ɛbaa nso sɛ, wɔkyeree nuammarima baason ne wɔn na, na ɔhene no de mmaa ne nhoma yɛɛ wɔn ayakayakadeɛ, na ɔhyɛɛ wɔn sɛ wɔnwe prakonam a mmara mma ho kwan no.

2 Wɔn mu baako a ɔyɛɛ wɔn kasamafoɔ no kaa sɛ: Ɛdeɛn na mopɛ sɛ mobisa na mohunu firi yɛn hɔ? Yɛayɛ krado sɛ yɛbɛwu sene sɛ yɛbɛfom yɛn nananom mmara no.

3 Ɔhene no bu fui, na ɔhyɛɛ sɛ wɔnkua nkyɛnsee ne nnadesɛn ase gya ma no nnɔ.

4 Wɔmmaa no yɛɛ hye ntɛmntɛm, na ɔhyɛɛ sɛ wɔntwa wɔn kasamafoɔ no tɛkyerɛma na wɔnwerɛ ne tiri ho nam na wɔntwitwa ne nsa ne ne nan, wɔ berɛ ko a ne nuanom ne ne na rehwɛ.

5 Na ɛberɛ a wayɛ kɛgyaa na ɔntumi nnyɛ ne ho hwee no, ɔhene no hyɛɛ sɛ wɔmfa no nkɔ ogya no ho, na ahome da so ara wɔ ne mu no wɔnkye no wɔ kyɛnsee mu. Wisie a ɛfiri kyɛnsee no mu no yɛɛ hɔ nyinaa kummɔɔ, nanso anuanom no ne wɔn na no hyehyɛɛ wɔn ho nkura sɛ wɔnwu animuonyam mu. Wɔkaa sɛ:

6 Awurade rehwɛ yɛn na ampa ara ɔbɛhu yɛn mmɔbɔ, sɛdeɛ Mose kae wɔ ne nnwom mu a ɛdi adanseɛ tia nkurɔfoɔ wɔ wɔn anim, ɛberɛ a ɔkaa sɛ: Na ɔbɛhu ne nkoa mmɔbɔ.

7 Ɛberɛ a onua a ɔdi kan wui wɔ saa ɔkwan yi so no, wɔde deɛ ɔtɔ so mmienu bae sɛ wɔrebɛgoro ne ho. Wɔwerɛɛ ne tiri ho nam kaa tirinwi no ho, na wɔbisaa no sɛ: Wɔbɛwe nam no sene sɛ wɔbɛteetee wo nipadua, atwitwa wo nsa ne wo nan anaa?

8 Ɔbuaa sɛ: Daabi. Saa nti ɔfaa amanehunu mu sɛdeɛ onua a ɔdi kan no hunuiɛ no.

9 Na ɛberɛ a ɔrewuo no, ɔkaa sɛ: Atirimuɔdenfoɔ a wɔadome mo, moregya yɛn kwan afiri seesei nkwa mu deɛ, nanso wiase nyinaa Hene no bɛnyane yɛn akɔ daa nkwa foforɔ mu, ɛfiri sɛ ne mmara nti na yɛawuwuo.

10 Ɔno akyi, deɛ ɔtɔ so mmiɛnsa no nso wɔde no ba bɛgoroo ne ho. Ɛberɛ a wɔbisaa no no, ntɛm ara na ɔtwee ne tɛkyerɛma na ɔde akokoɔduro tenetenee ne nsa,

11 na ɔkaa no animuonyam mu sɛ: Menyaa yeinom firi Ɔsoro, na ɛnam ne mmara so nti na memmu no hwee, na ne nkyɛn na menim sɛ mɛsan anya no bio.

12 Yei maa ɔhene no ne wɔn a wɔka ne ho no ho dwirii wɔn wɔ abarimaa no honhom ho, ɛfiri sɛ wammu n’amanehunu no hwee.

13 Ɔno nso wuiɛ akyire no, deɛ ɔtɔ so nan no, wɔteetee no yɛɛ no ayakayakadeɛ wɔ saa ɔkwan no ara so.

14 Ɛberɛ a ɔbɛnee owuo no, ɔkaa sɛ: Onipa ntumi gye sɛ ɔpene so wu wɔ nnipa nsam na ɔma n’ani gye anidasoɔ a Onyankopɔn ma sɛ ɔbɛnyane no bio no ho. Mmom mo a mowɔ hɔ yi deɛ, owusɔreɛ biara nni hɔ ma mo!

15 Wɔde deɛ ɔtɔ so nnum baeɛ na ɔyɛɛ no ayakayakadeɛ.

16 Nanso ɔhwɛɛ ɔhene no na ɔkaa sɛ: Ɛsiane sɛ wowɔ tumi wɔ nnipa so, enti na wo nso a anka woyɛ onipa deɛ, nanso woyɛ adeɛ a wopɛ. Nanso nnwene sɛ Onyankopɔn apo ne nkurɔfoɔ.

17 Kɔ so ara, na wobɛhu sɛdeɛ ne tumi bɛma wo ne w’asefoɔ ho ahiahia mo!

18 Ɔno akyi no, wɔde deɛ ɔtɔ so nsia bae. Na ɛberɛ a ɔrebɛwuo no, ɔkaa sɛ: Monnnaadaa mo ho ara kwa. Ɛyɛ yɛn ara yɛn nti na yɛrehu amaneɛ yi, ɛsiane bɔne a yɛayɛ atia yɛn ankasa yɛn Nyankopɔn. Saa nti na nnoɔma huhu yi asisie yi.

19 Nanso monnnwene da sɛ mobɛfa mo ho adi, sɛ moayere mo ho ako atia Onyankopɔn no!

20 Wɔn na no ne deɛ ne ho yɛ nwanwa na ɔfata animuonyam nkaeɛ. Ɛwom sɛ ɔhunuu ne mma baason no sɛ wɔrewuwu da koro deɛ, nanso ɔde akokoɔduro penee so ɛsiane n’anidasoɔ a ɔwɔ wɔ Awurade mu no nti.

21 Ɔde ne nananom kasa hyɛɛ wɔn mu biara nkuran. Honhom pa ahyɛ ne ma no, ɔde ɔbarima akokoɔduro hyɛɛ ne mmaa adwene no den, na ɔkaa sɛ:

22 Mennim sɛdeɛ ɛyɛeɛ a mobɛhyɛɛ m’awotwaa mu. Ɛnyɛ me na memaa mo nkwa ne ahome, ɛnna nso ɛnyɛ me na mehyehyɛɛ akwaa a ɛwowɔ mo mu biara mu no.

23 Saa nti Ɔdomankoma bɔrebɔre a ɔbɔɔ wiase no, ɔno a ɔhyehyɛɛ onipa bɔbea firii mfitiaseɛ no na ɔyɛɛ nnoɔma nyinaa ahyɛaseɛ no, ɔnam ne mmɔborɔhunu so bɛma mo nkwa ne ahome bio, ɛfiri sɛ seesei mo werɛ afiri mo ho ɛsiane ne mmara nti.

24 Antiokus nyaa atenka bi sɛ wɔrebu no animtia, na ɔhunuu adwemmɔne wɔ ne nne a ayɛ awerɛhoɔ no mu. Na onua kumaa no da so te ase no, ɛnyɛ srɛ nko na ɔkasa srɛɛ no, na mmom ɔdi nsedie hyɛɛ bɔ sɛ ɔbɛma no ayɛ ɔdefoɔ ne deɛ nnipa ani bere no, sɛ ɔbɛdane ne ho afiri ne nananom akwan so a, na ɔbɛfa no ayɛ n’Adamfo na ɔde ɔman no mu dwumadie ahyɛ ne nsa.

25 Ɛsiane sɛ na abarimaa no ntie no koraa nti no, ɔhene frɛɛ ne na brɛɛ no, na ɔhyɛɛ no sɛ ɔntu abɔfra no fo na ɔnye ne ho nkwa.

26 Afei ɔhyɛɛ no, hyɛɛ no, hyɛɛ no no, ɔyɛɛ sɛ ɔbɛkasa akyerɛ ne ba no.

27 Na mmom ɔtwi bɛnee ne ba no, na ɔde wɔn kurom kasa ka kyerɛɛ no de dii otirimuɔdenfoɔ no ho fɛw sɛ: Me ba, hu me mmɔbɔ. Menyinsɛnee wo abosome nkron wɔ m’awotwaa mu, na mehwɛɛ wo mfeɛ mmiɛnsa, na meyɛnee wo na matete wo ama woabɛduru ɛberɛ yi mu wɔ w’abrabɔ mu, na mahwɛ wo so.

28 Mesrɛ wo, me ba, sɛ hwɛ ɔsoro ne asase na hu biribiara a ɛwɔ mu, na kae hu sɛ Onyankopɔn amfa nnoɔma a na ɛwɔ hɔ na ɛyɛeɛ. Na saa ara nso na nnipa baeɛ.

29 Nsuro saa nankwaaseni yi, na mmom kyerɛ sɛ wofata wo nuanom no. Pene so sɛ wobɛwu, sɛdeɛ ɛbɛyɛ a, ɛnam Onyankopɔn mmɔborɔhunu so mɛsane anya wo aka wo nuanom ho bio.

30 Ɛberɛ a ɔda so rekasa no ara, aberanteɛ no kaa sɛ: Ɛdeɛn na moretwɛn? Ɛnyɛ adeɛ a mɛdi deɛ ɔhene ahyɛ no so, na mmom mɛyɛ setie ama mmara no ahyɛdeɛ no a wɔnam Mose so de maa yɛn nananom no.

31 Na mmom wo a woayɛ amumuyɛ ahodoɔ nyinaa bi de atia Hebrifoɔ no, ɛnyɛ adeɛ a wobɛtumi adwane afiri Onyankopɔn nsam.

32 Na yɛn ankasa yɛn bɔne nti na yɛrehu amane.

33 Na sɛ yɛn Awurade teasefoɔ no bo afu yɛn ɛberɛ tiawa bi sɛ ɔreka yɛn anim na watea yɛn a, ɔbɛsane nso aka yɛn ne nkoa abom bio.

34 Na mmom wo, otirimuɔdenfoɔ a wo ho nteɛ, nnipa nyinaa mu kwaseampanin, mma w’ani nnye hunu ara kwa na ɛmmema wo ho so wɔ anidasoɔ a ɛnni hɔ mu, ɛberɛ a woama wo nsa so atia ɔsoro mma no.

35 Wonnya nnwane mfirii ohuntahunu Nyankopɔn no, otumfoɔ no atemmuo mu ɛ.

36 Ɛfiri sɛ, ɛberɛ a yɛn nuanom ahu amane berɛ tiawa bi mu yi, wɔanom daa nkwa a ɛtene, a ɛwɔ Onyankopɔn apam mu; na mmom wo, wonam Onyankopɔn atemmuo so bɛnya w’ahantan ho asotwe.

37 Me nso, te sɛ me nuanom no, mede me nipadua ne me nkwa bɛto hɔ ama yɛn nananom mmara no, na yɛasrɛ Onyankopɔn sɛ ɔnhu yɛn man mmɔbɔ ntɛm, na ɛnam sɔhwɛ ne ɔhaw so bɛma woapae mu aka sɛ ɔno nkutoo ne Onyankopɔn,

38 na ɛnam me ne me nuanom so bɛma Otumfoɔ no abufuhyeɛ a ɛfata sɛ ɛba yɛn man mu nyinaa soɔ no to atwa.

39 Ɔhene no bo fui, na ɔmaa wɔyɛɛ no deɛ ɛsene nkaeɛ no deɛ no, n’animtiabuo ho abufuo a ɛyɛɛ no no nti.

40 Enti ɔwui wɔ ne mudie mu, na ɔde ne werɛ nyinaa hyɛɛ Awurade mu.

41 Deɛ ɛdi akyire koraa no, ɛna no nso wui kaa ne mma no ho.

42 Afei, momma yei ara nnɔɔso, deɛ ɛfa afɔrebɔ nnoɔma a wɔdie ne ayayadeɛ mmorosoɔ ho no.