2 Ahemfo 19

Hesekia bɔ mpaeɛ, na Yesaia hyɛ no aboɔduro

1 Na Ɔhene Hesekia teeɛ no, ɔsunsuanee ne ntadeɛ mu na ɔfiraa ayitoma na ɔsii mu kɔɔ AWURADE fie.

2 Na ɔsomaa Eliakim a na ɔdi efie no soɔ ne Ɔtwerɛfoɔ Sebna ne asɔfoɔ mu mpanimfoɔ a wɔfirafira ayitoma kɔɔ Amos ba Odiyifoɔ Yesaia nkyɛn,

3 na wɔkɔka kyerɛɛ no sɛ: Sɛ Hesekia seɛ nie: Ahohiahia ne asotwe ne nsopa da ne nnɛ, na mma aduru awotwaa ano, na ahoɔden nni hɔ a wɔde bɛwoɔ.

4 Ebia AWURADE wo Nyankopɔn bɛte Rabsake no a ne wura Asiriahene asoma no sɛ ɔmmɛsopa Onyankopɔn teasefoɔ no nsɛm, na nsɛm a AWURADE wo Nyankopɔn ateɛ no nti, watwe n’aso. Enti ma wo mpaebɔ so ma nnipa nkaeɛ a wɔwɔ hɔ no.

5 Na Ɔhene Hesekia nkoa no baa Yesaia nkyɛn.

6 Na Yesaia ka kyerɛɛ wɔn sɛ: Sɛ monka nkyerɛ mo wura nie: Sɛ AWURADE seɛ nie: Nsuro nsɛm a woteeɛ a Asiriahene nkoa de abɛya me no anim.

7 Hwɛ, mede honhom bi bɛhyɛ ne mu, na wate nsɛm bi, na wasane akɔ n’asase so, na mama no atɔ nkrantɛ ano n’asase so.

Asiriafoɔ sane bɔ nterɛnnee bio

8 Na Rabsake no sanee, na ɔkɔtoo Asiriahene sɛ ɔne Libna reko, ɛfiri sɛ na wate sɛ watu afiri Lakis.

9 Na ɔtee Etiopiahene Tirhaka nka sɛ: Hwɛ, watu ne wo rebɛko. Na ɔsane somaa abɔfoɔ baa Hesekia nkyɛn bio sɛ:

10 Sɛ monkɔka nkyerɛ Yudahene Hesekia nie: Mma wo Nyankopɔn a wode wo ho ato ne soɔ no nnaadaa wo sɛ: Wɔremfa Yerusalem nhyɛ Asiriahene nsa.

11 Hwɛ, wo ara woate deɛ Asiria ahemfo ayeyɛ nsase nyinaa, asɛe no pasapasa no, na wo na wɔbɛgye woɔ anaa?

12 Amanaman a m’agyanom asɛe wɔn, Gosan, Haran, Resef ne Edenfoɔ a wɔwɔ Telasar no anyame no gyee wɔn anaa?

13 Ɛhe na Hamathene, Arpadhene, Sefarwaim kuro, Hena ne Iwahene no wɔ?

14 Na Hesekia gyee nwoma no abɔfoɔ no nsam, na ɔkenkanee; na ɔforo kɔɔ AWURADE fie, na Hesekia trɛɛ mu too AWURADE anim.

15 Na Hesekia bɔɔ AWURADE anim mpaeɛ sɛ: AWURADE Israel Nyankopɔn a wote Kerubim soɔ, wo nko wone Onyankopɔn asase so ahennie nyinaa mu; wo na woyɛɛ ɔsoro ne asase.

16 Brɛ w’aso ase, AWURADE, na tie! Bue w’ani, AWURADE, na hwɛ! Na tie Sanaherib nsɛm a wasoma sɛ wɔmfa mmɛsopa wo, Onyankopɔn teasefoɔ no.

17 Ɛwom, AWURADE, Asiria ahemfo asɛe amanaman ne wɔn nsase,

18 na wɔatoto wɔn anyame agu ogya mu, ɛfiri sɛ wɔnyɛ anyame, na ɛyɛ onipa nsa ano adwuma, dua ne ɔboɔ nko ara, na wɔasɛe wɔn.

19 Enti afei, AWURADE yɛn Nyankopɔn, gye yɛn firi ne nsam, na asase so ahennie nyinaa nhunu sɛ wo, AWURADE, ne Onyankopɔn, wo nkutoo ara nko!

Yesaia asɛm a ɔde kɔma Ɔhene

20 Ɛnna Amos ba Yesaia soma maa wɔkɔɔ Hesekia nkyɛn sɛ: Sɛ AWURADE Israel Nyankopɔn seɛ nie: Deɛ wobɔɔ me ɛho mpaeɛ Asiriahene Sanaherib ho no, mate.

21 Yei ne asɛm a AWURADE aka agu ne soɔ no:

Ɔbaabunu Sion babaa no

bu wo animtia yi wo ahi,

Yerusalem babaa

rewoso ne ti wɔ w’akyiri.

22 Hwan na woasopa no na woaya no?

Na hwan so na woama

wo nne soɔ na woama w’ani atra wo ntɔn?

Wode atia Israel Kronkronni no.

23 W’abɔfoɔ so na wonam asopa AWURADE,

na woaka sɛ: Mede me nteaseɛnam dodoɔ no

maforo kɔ mmepɔ atifi

Lebanon mu nohoa tɔnn;

na mɛtwitwa ne ntweneduro atentene

ne pepeaa a ɛyɛ fɛ no agu na makɔduru,

n’atenaeɛ a ɛwɔ akyirikyiri,

ne kwaeɛbirentuo mu.

24 Me na matutu mmura

manom amannɔne nsuo,

na mede me nammuromu mawe

Misraim nsubɔntene nyinaa.

25 Adɛn wontee,

sɛ mefiri meyɛeɛ akyɛreɛ?

Na mefiri tete mmerɛ mu

na mehyɛɛ no saa, na mama no aba mu,

sɛ wɔnsɛe nkuro a afasuo atwa ho ahyia

mma no nnanedane akurofo akuakuo,

26 na emufoɔ no, wɔn nsa anso hwee yɛ,

wɔn akoma tui na wɔn ani wui,

wɔdanedanee mfofowa so ahahan

ne wira mono,

adan atifi wira ne ayuo a

amma ne ho soɔ na ahoa.

27 Na menim w’asetena,

ne w’adifire ne wo muba no,

ɛne wo dam a wobɔ no me soɔ no.

28 Ɛsiane sɛ wobɔ me so dam,

na w’ahantan aforo abɛduru m’aso mu nti,

mede me kaa bɛhyɛ wo hwenem

na mede me nnareka bɛto w’ano mu,

na masane wo afa ɔkwan a wonam

so baeɛ no so akɔ.

29 Na yei nyɛ wo nsɛnkyerɛnneɛ: Afe yi mu monni ntwakaeɛ a ɛfifiriiɛ, na afe a ɛtɔ so mmienu no mu, deɛ ɛbɛdi akyire aba. Na afe a ɛtɔ so mmiɛnsa mu no, mongu na montwa, na montɛ bobe nturo, na monni mu aba.

30 Na Yuda fie mu wɔn a wɔagye wɔn afiri mu a wɔaka no, wɔn ase bɛgye nhini bio, na wɔaso aba wɔ soro.

31 Na Yerusalem na nnipa nkaeɛ bi bɛfire, na nnipa a wɔafiri mu anya nkwa nso afiri Sion bepɔ so, AWURADE ninkuntwe na ɛbɛyɛ yei.

32 Enti sɛ AWURADE se Asiriahene ho nie: Ɔremma kuro yi mu, na ɔrento agyan mma ha, na ɔremfa ɛkyɛm mmɛhyia no, na ɔrenhɔre pie ntia no.

33 Ɔkwan a ɔnam so baeɛ no so na ɔnam bɛsane akorɔ, na kuro yi deɛ, ɔremma mu, AWURADE na ɔseɛ.

34 Na mɛbɔ kuro yi ho ban na magye no, me ara ne m’akoa Dawid nti!

Asiriafoɔ di nkoguo

35 Na anadwo no ara AWURADE bɔfoɔ firi kɔkumm Asiria nsra mu nnipa mpemha aduɔwɔtwe nnum; na wɔsɔree anɔpa no, na hwɛ, na wɔn nyinaa yɛ awufoɔ afunu.

36 Ɛnna Asiriahene Sanaherib sii mu saneeɛ, na ɔkɔtenaa Ninewe.

37 Na ɔresɔre ne nyame Nisrok fie no, ne mma Adramelek ne Sareser de nkrantɛ kumm no, na wɔfiri hɔ dwane kɔɔ Ararat asase so. Na ne ba Esarhadon bɛdii n’adeɛ.

2 Ahemfo 20

Hesekia yadeɛ ne n’ayaresa

1 Nna no mu no Hesekia yaree owuyadeɛ. Na Amos ba, Odiyifoɔ Yesaia baa ne nkyɛn bɛka kyerɛɛ no sɛ: Sɛ AWURADE seɛ nie: Hyɛ wo fie nsamanseɛ, na worebɛwu na worennya nkwa.

2 Ɛnna Hesekia danee n’ani kyerɛɛ ɔfasuo, na ɔbɔɔ AWURADE mpaeɛ sɛ:

3 Ao, AWURADE, kae sɛdeɛ manante w’anim nokorɛ ne akoma a ɛyɛ pɛ mu, na mayɛ deɛ ɛyɛ wɔ w’ani soɔ. Na Hesekia suu esu kɛseɛ.

4 Na Yesaia nnya mfirii mfimfini abannwa no mu no, AWURADE asɛm baa ne nkyɛn sɛ:

5 Sane kɔka kyerɛ Hesekia, me man so hwɛfoɔ no sɛ: Sɛ AWURADE, w’agya Dawid Nyankopɔn seɛ nie: Mate wo mpaebɔ, mahunu wo nisuo, hwɛ, me na mɛsa wo yadeɛ. Da a ɛtɔ so mmiɛnsa no wobɛforo akɔ AWURADE fie.

6 Na mede mfirinhyia dunum bɛto wo nna so, na mɛgye wo ne kuro yi afiri Asiriahene nsam, na mabɔ kuro yi ho ban, me ara ne m’akoa Dawid nti.

7 Na Yesaia se: Momfa borɔdɔma a wɔabɔ no ɛtoa mmra. Na momfa ntare mpɔmpɔ no so na ɔnya nkwa.

8 Na Hesekia bisaa Yesaia sɛ: Ɛdeɛn ne nsɛnkyerɛnneɛ sɛ AWURADE bɛsa me yadeɛ, na da a ɛtɔ so mmiɛnsa no mɛkɔ AWURADE fie?

9 Na Yesaia se: Yei nyɛ wo AWURADE nsam nsɛnkyerɛnneɛ sɛ AWURADE bɛyɛ adeɛ a waka no: Sunsum no nkɔ anim ntwedeɛ du anaasɛ ɛnsane n’akyi ntwedeɛ du?

10 Na Hesekia se: Ɛyɛ mmerɛ ma sunsum sɛ ɛsiane ntwedeɛ du, dabi, na ma sunsum no nsane n’akyi ntwedeɛ du.

11 Ɛnna Odiyifoɔ Yesaia frɛɛ AWURADE, na ɔmaa sunsum no sane n’akyi ntwedeɛ du, Ahas owia dɔn so ntwedeɛ a asiane dada no so.

Asomafoɔ a wɔfiri Babel ba

12 Ɛberɛ no mu no, Babelhene Baladan ba Merodak-baladan soma maa wɔde nwoma ne ayɛyɛdeɛ brɛɛ Hesekia, ɛfiri sɛ ɔtee sɛ Hesekia yareeɛ.

13 Na Hesekia tiee wɔn, na ɔkyerɛɛ wɔn n’akoradeɛ dan nyinaa, dwetɛ ne sika ne nnuhwam ne ngo pa ne n’akodeɛ dan nyinaa ne deɛ wɔhunu n’akoradeɛ mu nyinaa. Biribiara nni ne fie ne deɛ ɔdi soɔ nyinaa mu a Hesekia amfa ankyerɛ wɔn.

14 Ɛnna Odiyifoɔ Yesaia baa Ɔhene Hesekia nkyɛn bɛbisaa no sɛ: Nnipa yi se sɛn, na ɛhe na wɔfiri baa wo nkyɛn yi? Na Hesekia se: Wɔfiri akyirikyiri asase bi so na ɛbaeɛ, wɔfiri Babel.

15 Na ɔbisaa sɛ: Ɛdeɛn na wɔahunu wɔ wo fie? Na Hesekia buaa sɛ: Deɛ ɛwɔ me fie nyinaa, wɔahunu; biribiara nni m’akoradeɛ mu a mamfa mankyerɛ wɔn.

16 Na Yesaia ka kyerɛɛ Hesekia sɛ: Tie AWURADE asɛm:

17 Hwɛ, nna bi reba a wɔbɛsoa deɛ ɛwɔ wo fie nyinaa ne deɛ w’agyanom akora de abɛsi nnɛ yi akɔ Babel; biribiara renka, AWURADE na ɔseɛ.

18 Na wo mma a wɔfiri wo mu a woawo wɔn no mu binom, wɔbɛfa wɔn na wɔakɔyɛ Babel hene aban mu apiafoɔ.

19 Ɛnna Hesekia ka kyerɛɛ Yesaia sɛ: AWURADE asɛm a woaka no, ɛyɛ. Na ɔkaa sɛ: Ɛnyɛ sɛ asomdwoeɛ ne nokorɛ na ɛbɛwɔ hɔ me nna mu?

Hesekia ahennie ba awieeɛ

20 Na Hesekia ho nsɛm nkaeɛ ne ne mmaninneɛ nyinaa ne sɛdeɛ ɔyɛɛ tareɛ ne suka na ɔde nsuo no baa kuro no mu no, wɔatwerɛ no Yuda Ahemfo Berɛsosɛm Nwoma no mu.

21 Na Hesekia tii n’agyanom wɔ asamando, na ne ba Manase bɛdii n’adeɛ.

2 Ahemfo 21

Manase di Yuda so hene

1 Manase bɛdii hene no, na wadi mfirinhyia dummienu, na ɔdii hene mfeɛ aduonum nnum wɔ Yerusalem. Na ne na din de Hefsibah.

2 Na ɔyɛɛ AWURADE ani so bɔne sɛ amanaman a AWURADE tuu wɔn firii Israelfoɔ anim no akyiwadeɛ.

3 Na ɔsane sisii sorɔnsorɔmmea a n’agya Hesekia sɛesɛee no na ɔsisii afɔrebukyia maa Baal, na ɔyɛɛ Asera nnua sɛdeɛ Israelhene Ahab yɛeɛ no, na ɔsɔree ɔsoro asafo nyinaa na ɔsom wɔn.

4 Na ɔsisii afɔrebukyia AWURADE fie a AWURADE kaa ho asɛm sɛ: Yerusalem na mede me din bɛto hɔ, no mu.

5 Na ɔsisii afɔrebukyia maa ɔsoro asafo nyinaa AWURADE fie abannwa mmienu no so.

6 Na ɔmaa ne babarima faa ogya mu de bɔɔ afɔdeɛ, na ɔyɛɛ abayideɛ ne adebisadeɛ, na ɔhyehyɛɛ asamanfrɛfoɔ ne adunsinfoɔ, ɔmaa bɔne a ɔyɛeɛ no dɔɔso AWURADE ani so de huruu ne bo.

7 Na ɔde Asera ohoni a ɔyɛeɛ no sii efie no mu, efie a AWURADE kaa ho asɛm kyerɛɛ Dawid ne ne ba Salomo no sɛ: Efie yi ne Yerusalem na mayi Israel mmusuakuo nyinaa mu na mede me din bɛto daa.

8 Nanso meremma Israel nan ntu nkyini mfiri asase a mede mama wɔn agyanom no so bio. Na deɛ wɔnyɛ nkutoo ne sɛ wɔhwɛ yɛ sɛdeɛ mahyɛ wɔn nyinaa ne sɛdeɛ mmara a m’akoa Mose hyɛɛ wɔn no nyinaa teɛ.

9 Nanso wɔantie, na Manase de wɔn yerae maa wɔyɛɛ bɔne sene amanaman a AWURADE sɛee wɔn firii Israel soɔ no.

10 Na AWURADE nam ne nkoa adiyifoɔ no so kaa sɛ:

11 Ɛsiane sɛ Yudahene Manase ayɛ saa akyiwadeɛ yi, na wayɛ bɔne asene deɛ Amorifoɔ a wɔdii n’anim yɛeɛ nyinaa, na ɔde n’abosonhuhuo ama Yuda nso ayɛ bɔne nti,

12 sɛ AWURADE Israel Nyankopɔn seɛ nie: Hwɛ, mede bɔne mereba Yerusalem ne Yuda so a obiara a ɔbɛteɛ no, n’aso mmienu mu bɛyɛ no kyeoo.

13 Na mɛtwe Samaria susuhoma mu, ne Ahab fie so taahoma mu aba Yerusalem so, na mɛpepa Yerusalem mu sɛdeɛ wɔpepa ayowa mu, wɔpepa na wɔdane butuo;

14 na mɛpo m’agyapadeɛ nkaeɛ no, na mede wɔn ahyɛ wɔn atamfoɔ nsa, na wɔayɛ fonam ne fomfa adeɛ ama wɔn atamfoɔ nyinaa,

15 ɛfiri sɛ wɔayɛ m’ani so bɔne na wɔahuru me bo firi da a wɔn agyanom firii Misraim baeɛ de bɛsi nnɛ.

16 Afei nso, mogya a ɛdi bem nso Manase kaa pii pa gui kɔsii sɛ ɔde hyɛɛ Yerusalem ma firi ano kɔpem ano, ɛsono ne bɔne a ɔde maa Yuda yɛɛ bɔne, sɛ wɔyɛɛ deɛ ɛnyɛ AWURADE ani soɔ no.

17 Na Manase ho nsɛm nkaeɛ ne deɛ ɔyɛeɛ nyinaa ne ne bɔne a ɔyɛeɛ no, wɔatwerɛ no Yuda Ahemfo Berɛsosɛm Nwoma no mu.

18 Na Manase tii n’agyanom wɔ asamando, na wɔsiee no ne fie turo a ɛne Usa turo no mu; na ne ba Amon bɛdii n’adeɛ.

Amon di Yuda so hene

19 Amon bɛdii hene no, na wadi mfirinhyia aduonu mmienu, na ɔdii hene mfeɛ mmienu Yerusalem. Na ne na din de Mesulemet a ɔyɛ Harus a ɔfiri Yotba ba.

20 Na ɔyɛɛ AWURADE ani so bɔne sɛdeɛ n’agya Manase yɛeɛ no,

21 na ɔnantee ɔkwan a n’agya nantee mu no nyinaa mu, na ɔsom abosonhuhuo a n’agya someeɛ no, na ɔsɔree wɔn;

22 na ɔgyaa AWURADE n’agyanom Nyankopɔn, na wannante AWURADE kwan mu.

23 Na Amon nkoa pam ne tiri so, na wɔkumm ɔhene no wɔ ne fie.

24 Na asase no sofoɔ no kunkumm wɔn a wɔpamm Ɔhene Amon tiri soɔ no nyinaa, na asase no sofoɔ no de ne ba Yosia sii hene n’ananmu.

25 Na Amon ho nsɛm nkaeɛ, deɛ ɔyɛeɛ no, wɔantwerɛ no Yuda ahemfo berɛsosɛm nwoma no mu?

26 Na wɔsiee no ne da mu, Usa turom, na ne ba Yosia bɛdii n’adeɛ.

2 Ahemfo 22

Yosia di Yuda so hene

1 Yosia bɛdii hene no, na wadi mfirinhyia nwɔtwe, na ɔdii hene mfeɛ aduasa baako wɔ Yerusalem. Na ne na din de Yedida a ɔyɛ Adaia a ɔfiri Boskat ba.

2 Na ɔyɛɛ deɛ ɛtene AWURADE ani so, na ɔnantee n’agya Dawid kwan nyinaa mu, na wammane ankɔ nifa anaa benkum.

Wɔhunu Mmara Nwoma no

3 Na Ɔhene Yosia afe a ɛtɔ so dunwɔtwe no mu no, ɔhene somaa Mesulam ba Asalia ba Ɔtwerɛfoɔ Safan maa no kɔɔ AWURADE fie sɛ:

4 Kɔ ɔsɔfo panin Hilkia nkyɛn, na ɔmmu sika a wɔde baa AWURADE fie a ɛpono ano ahwɛfoɔ aboa ano afiri ɔman no nsam no ho nkonta mma wo,

5 na wɔmfa nhyɛ wɔn a wɔyɛ adwuma no a wɔde wɔn asisi AWURADE fie soɔ no nsam, na wɔmfa mma AWURADE fie mu adwumayɛfoɔ no sɛ wɔnsiesie efie no mu adango no,

6 ne nnua adwumfoɔ ne adansifoɔ ne abantofoɔ no, na wɔmfa ntotɔ nnua ne aboɔ a wɔatwa, na wɔmfa nsiesie efie no;

7 nanso wɔne wɔn mmmu sika a wɔde ahyɛ wɔn nsa no ho nkonta, ɛfiri sɛ wɔyɛ no nokorɛ mu.

Wɔhunu mmara nwoma no

8 Na ɔsɔfo panin Hilkia ka kyerɛɛ Ɔtwerɛfoɔ Safan sɛ: Mahunu mmara nwoma no AWURADE fie. Na Hilkia de nwoma no maa Safan, na ɔkenkanee.

9 Na Ɔtwerɛfoɔ Safan baa ɔhene nkyɛn, na ɔde mu asɛm brɛɛ ɔhene sɛ: Wo nkoa ahwie sika a wɔhunuu no efie no mu no agu hɔ, na wɔde ahyɛ wɔn a wɔyɛ adwuma no a wɔde wɔn asisi AWURADE fie soɔ no nsa.

10 Na Ɔtwerɛfoɔ Safan bɔɔ din kyerɛɛ ɔhene sɛ: Ɔsɔfoɔ Hilkia de nwoma bi ama me. Na Safan kenkanee no ɔhene anim.

11 Na ɛbaa sɛ ɔhene tee mmara nwoma no mu nsɛm no, ɔsunsuanee ne ntadeɛ mu.

12 Na ɔhene hyɛɛ Ɔsɔfoɔ Hilkia ne Safan ba Ahikam ne Mikaia ba Akbor ne Ɔtwerɛfoɔ Safan ne ɔhene akoa Asaia sɛ:

13 Monkɔ nkɔbisa AWURADE mma me, ne ɔman yi ne Yuda nyinaa, nwoma a moahunu yi mu nsɛm no nti, na AWURADE abufuhyeɛ a adɛre atia yɛn no yɛ kɛseɛ, ɛfiri sɛ yɛn agyanom antie nwoma yi mu nsɛm no, sɛ wɔbɛyɛ sɛdeɛ wɔatwerɛ no yɛn ho no.

Odiyifoɔ baa Hulda

14 Na Ɔsɔfoɔ Hilkia ne Ahikam ne Akbor ne Safan ne Asaia kɔɔ Odiyifoɔ baa Hulda a ɔyɛ Harhas ba Tikwa ba, ntadeɛ sohwɛfoɔ Salum yere nkyɛn, (nso na ɔte Yerusalem Fa a ɛtɔ so Mmienu mu), na wɔne no kasae.

15 Na ɔka kyerɛɛ wɔn sɛ: Sɛ AWURADE Israel Nyankopɔn seɛ nie: Monkɔka nkyerɛ ɔbarima a ɔsomaa mo me nkyɛn no sɛ:

16 Sɛ AWURADE seɛ nie: Hwɛ, mede bɔne bɛba ha ne ɛhafoɔ so, sɛdeɛ nwoma a Yuda hene akenkan no mu nsɛm nyinaa teɛ,

17 ɛsiane sɛ wɔagya me, na wɔakɔhye aduhwam ama anyame foforɔ, sɛ wɔde wɔn nsa ano adwuma nyinaa rehuru me bo, enti m’abufuhyeɛ bɛdɛre atia ha yi, na ɛrennum.

18 Na Yuda hene a ɔsomaa mo sɛ mommɛbisa AWURADE no deɛ, sɛ monka nkyerɛ no nie: Sɛ AWURADE Israel Nyankopɔn seɛ nie: Nsɛm a woateɛ no deɛ,

19 ɛsiane sɛ w’akoma yɛ bɛtɛɛ na woabrɛ wo ho ase AWURADE anim, sɛ wotee deɛ maka no, ɛha yi ne ɛhafoɔ ho, sɛ wɔbɛdane amamfo ne nnome, na woasunsuane wo ntadeɛ mu na woasu m’anim nti, me nso mate, AWURADE na ɔseɛ.

20 Enti hwɛ, wobɛwu aka w’agyanom ho, na wɔsie wo damena mu asomdwoeɛ mu, na w’ani renhunu bɔne a mede reba ha yi soɔ no nyinaa. Na wɔde asɛm no bɛsee ɔhene.

2 Ahemfo 23

Yosia gu abosonsom

1 Na ɔhene no soma maa wɔkɔboaboaa Yuda ne Yerusalem mpanimfoɔ nyinaa ano baa ne nkyɛn.

2 Na ɔhene kɔɔ AWURADE fie, na Yuda mmarima nyinaa ne Yerusalemfoɔ nyinaa ne asɔfoɔ ne adiyifoɔ ne ɔman mu no nyinaa, ɛfiri nketewa so kɔsi akɛseɛ soɔ ka ne ho. Na ɔkenkanee apam nwoma a wɔhunuu no AWURADE fie no mu nsɛm no nyinaa guu wɔn nyinaa aso mu.

3 Na ɔhene gyinaa simpie no so, na ɔpamm AWURADE anim, sɛ ɔde n’akoma nyinaa ne ne kra nyinaa bɛdi AWURADE akyi, na wadi ne mmara nsɛm ne n’adansesɛm ne n’ahyɛdeɛ so, sɛ ɔbɛma apam yi mu nsɛm a wɔatwerɛ no nwoma yi mu no atim. Na ɔman no nyinaa gyinaa apam no so hyɛɛ bɔ.

Yosia gu abosonsom

4 Na ɔhene hyɛɛ ɔsɔfo panin Hilkia ne asɔfoɔ a wɔdi soɔ no ne apono ano hwɛfoɔ no sɛ wɔnyi nnoɔma a wɔayɛ ama Baal ne Asera no nyinaa ne ɔsoro asafo nyinaa mfiri AWURADE fie no mu. Na ɔde firii Yerusalem kɔhyee, Kidron ho mfofowa mu, na ɔde ɛho nso no kɔɔ Betel.

5 Na ɔtutuu asɔfoɔ hunu a Yuda ahemfo sisiiɛ a wɔhyee nnuhwam Yuda nkuro mu, ne Yerusalem ho sorɔnsorɔmmea soɔ, ne wɔn a wɔhyee nnuhwam maa Baal ne owia ne ɔsrane ne ɔsoro-nsoromma ne ɔsoro asafo no nyinaa.

6 Na ɔyii Asera no firii AWURADE fie de firii Yerusalem kɔɔ Kidron subonhwa ho, na ɔhyee no Kidron subonhwa mu, na ɔyam no sɛ mfuturo na ɔde ne mfuturo no guu nkurɔfoɔ mma adamena so.

7 Na ɔbubuu nnwaman adan a ɛwɔ AWURADE fie, a mmaa nwonoo ntwamutam maa Asera wɔ mu no.

8 Na ɔkɔfaa asɔfoɔ no nyinaa firii Yuda nkuro mu bae, na ɔguu sorɔnsorɔmmea a asɔfoɔ no hyee hɔ nnuhwam no ho fi, firi Geba kɔsii Beer-seba, na ɔdwirii sorɔnsorɔmmea a ɛwɔ deɛ wɔfa hyɛne Kuro no so hwɛfoɔ Yosua pono a ɛwɔ kuro pono no mu benkum soɔ no.

9 Nanso sorɔnsorɔmmea asɔfoɔ no ammɔ AWURADE afɔrebukyia so afɔdeɛ Yerusalem, na wɔdii apiti no bi, wɔn nuanom mu.

10 Na ɔguu Tofeta ɛwɔ Hinom mma bonhwa mu no ho fi, na obiara amma ne babarima anaa ne babaa amfa ogya mu amma Molek bio.

11 Na ɔyii apɔnkɔ a Yuda ahemfo de ama owia no, AWURADE fie no ano, de kɔɔ opiani Natan-melek da a ɛwɔ akyire abannwa mu no ho, na owia nteaseɛnam no, ɔde ogya hyee.

12 Na afɔrebukyia a ɛwɔ Ahas abansorodan atifi a Yuda ahemfo sisiiɛ ne afɔrebukyia a Manase sisii no AWURADE fie abannwa mmienu no soɔ no, ɔhene dwirii, na ɔyi firii hɔ, na ɔde ne mfuturo kɔguu Kidron subonhwa mu.

13 Na sorɔnsorɔmmea a ɛwɔ Yerusalem anim a ɛwɔ ɔsɛeɛ bepɔ nifa soɔ a Israelhene Salomo si maa Sidonfoɔ Astoret a ɛyɛ akyiwadeɛ ne Moabfoɔ Kemos, a ɛyɛ akyiwadeɛ ne Amon mma Milkom a ɛyɛ atantanneɛ no, ɔhene guu ho fi.

14 Na ɔbubuu adum no, na ɔtwitwaa Asera nnua no, na ɔde nnipa nnompe guguu ananmu.

15 Bio nso afɔrebukyia a ɛwɔ Betel, sorɔnsorɔmmea a Nebat ba Yeroboam a ɔmaa Israel yɛɛ bɔne no yɛeɛ no, afɔrebukyia no nso ne sorɔnsorɔmmea no, ɔdwirii, na ɔhyee sorɔnsorɔmmea no yam no pasaa maa ɛyɛɛ mfuturo, na ɔhyee Asera nnua no.

16 Na Yosia danee ne ho na ɔhunuu adamena a ɛwowɔ bepɔ no so hɔ no, na ɔsoma maa wɔkɔfaa nna no mu nnompe bɛhyee no afɔrebukyia no so guu ho fi, sɛ AWURADE asɛm a Nyankopɔn nipa a ɔkaa nsɛm yi no paee mu kaeɛ no teɛ.

17 Ɛnna ɔbisaa sɛ: Nkaeɛ boɔ bɛn na ɛwɔ hɔ a mehunu yi? Na kuro no mufoɔ ka kyerɛɛ no sɛ: Ɛyɛ Nyankopɔn nipa a ɔfirii Yuda baeɛ, na ɔbɛkaa adeɛ a woayɛ Betel afɔrebukyia yi no damena.

18 Na ɔse: Momma no nna hɔ, mma obiara nnhwanyan ne nnompe. Enti wɔanka ne nnompe ne odiyifoɔ a ɔfiri Samaria no nnompe.

19 Na sorɔnsorɔmmea adan a ɛwɔ Samaria nkuro mu a Israel ahemfo yeyɛeɛ sɛ wɔde rehuru AWURADE bo no nyinaa nso, Yosia yiyi kɔe, na ɔyɛɛ no sɛdeɛ ɔyɛɛ no Betel no ara.

20 Na ɔde sorɔnsorɔmmea asɔfoɔ a wɔwɔ hɔ no nyinaa bobɔɔ afɔrebukyia no so afɔdeɛ, na ɔhyehyee nnipa nnompe wɔ wɔn so na ɔsane baa Yerusalem.

Yosia di Twam afahyɛ

21 Na ɔhene hyɛɛ ɔman no nyinaa sɛ: Monni Twam mma AWURADE mo Nyankopɔn, sɛdeɛ wɔatwerɛ no apam nwoma yi mu no.

22 Na ɛfiri atemmufoɔ a wɔbuu Israel atɛn no berɛ so, ne Israel ahemfo ne Yuda ahemfo nna nyinaa wɔnni Twam bi sɛ yei,

23 gye Ɔhene Yosia afe a ɛtɔ so dunwɔtwe no mu na wɔdii Twam yi maa AWURADE wɔ Yerusalem.

24 Nanso asamanfrɛfoɔ ne adunsinfoɔ ne efie ahoni ne abosom ahoni ne akyiwadeɛ a wɔhunuu no Yuda asase soɔ ne Yerusalem no nyinaa Yosia yi gui, sɛ ɔbɛma mmara nsɛm a wɔatwerɛ no nwoma a Ɔsɔfoɔ Hilkia kɔhunuu no AWURADE fie no mu no atim.

25 Na ne nsɛso hene bi anni n’anim a ɔde n’akoma nyinaa ne ne kra nyinaa ne n’ahoɔden nyinaa dane baa AWURADE nkyɛn sɛ Mose mmara no kyerɛ no, na n’akyiri nso obi ansɔre a ɔte sɛ ɔno.

26 Nanso AWURADE annane amfiri n’abufuhyeɛ kɛseɛ a ɛdɛre tiaa Yuda, abohuro a Manase de huruu ne boɔ no nyinaa nti no mu.

27 Na AWURADE kaa sɛ: Mɛyi Yuda nso afiri m’anim, sɛdeɛ meyii Israel no, na mapo Yerusalem kuro a mafa yi ne efie a mekaa sɛ: Me din bɛtena hɔ, no.

Yosia ahennie ba awieeɛ

28 Na Yosia ho nsɛm nkaeɛ ne deɛ ɔyɛeɛ nyinaa, wɔantwerɛ no Yuda Ahemfo Berɛsosɛm Nwoma no mu.

29 Ne berɛ so na Misraimhene Farao Neko tu ba bɛnee Asiriahene koeɛ Eufrate asubɔnten ho. Na Ɔhene Yosia sii mu kɔhyiaa no. Na Yosia bɛtoo no no, Asiria hene kumm no Megido.

30 Na ne nkoa twee ne funu no teaseɛnam mu firi Megido de no baa Yerusalem, na wɔsiee no ne da mu. Na asase no sofoɔ no faa Yosia ba Yehoahas sraa no sii no hene n’agya ananmu.

Yehoahas di Yuda so hene

31 Yehoahas bɛdii hene no, na wadi mfirinhyia aduonu mmiɛnsa, na ɔdii hene abosome mmiɛnsa wɔ Yerusalem. Na ne na din de Hamutal a ɔyɛ Yeremia a ɔfiri Libna babaa.

32 Na ɔyɛɛ AWURADE ani so bɔne sɛdeɛ n’agyanom yɛeɛ no ara.

33 Na Farao Neko kyekyeree no Ribla, Hamat asase so sɛ ɔnnni Yerusalem so hene, na ɔde dwetɛ dwetikɛseɛ ha ne sika dwetikɛseɛ baako toɔ too asase no so.

Yehoiakim di Yuda so hene

34 Na Farao Neko de Yosia ba Eliakim sii hene n’agya Yosia ananmu, na ɔsakyeraa ne din too no Yehoiakim. Na Yehoahas deɛ, ɔfaa no kɔɔ Misraim, na ɔkɔwuu wɔ hɔ.

35 Na dwetɛ ne sika no, Yehoiakim de maa Farao, nanso ɔbɔɔ asase no boɔ sɛ wɔmma sika no sɛdeɛ Farao kaeɛ no, obiara sɛdeɛ ne boɔbɔ teɛ no, ɔgyee dwetɛ ne sika no firii asase no so nkurɔfoɔ no nkyɛn, sɛ ɔde rekɔma Farao Neko.

36 Yehoiakim bɛdii hene no, na wadi mfirinhyia aduonu nnum, na ɔdii hene mfeɛ dubaako Yerusalem. Na ne na din de Sebuda a ɔyɛ Pedaia a ɔfiri Ruma babaa.

37 Na ɔyɛɛ AWURADE ani so bɔne sɛdeɛ n’agyanom yɛeɛ no ara.

2 Ahemfo 24

Yehoiakim

1 Yehoiakim berɛ so na Babelhene Nebukadnessar tu baeɛ, na Yehoiakim yɛɛ no akoa mfeɛ mmiɛnsa; na ɔdanee tee Nebukadnessar so atua.

2 Na AWURADE somaa Kaldeafoɔ asafo ne Siriafoɔ asafo ne Moabfoɔ asafo ne Amon asafo baa ne so, na ɔsomaa wɔn baa Yuda so sɛ wɔmmɛsɛe no, sɛdeɛ AWURADE asɛm a ɔnam ne nkoa adiyifoɔ so kaeɛ no teɛ no.

3 AWURADE anomu asɛm nko so na yei nam baa Yuda soɔ, sɛ ɔbɛyi wɔn afiri n’anim, Manase bɔne nti, sɛ deɛ ɔyɛeɛ no nyinaa,

4 ne mogya a ɛdi bem nso a ɔka guiɛ, na ɔde mogya a ɛdi bem hyɛɛ Yerusalem ma no nti. Na AWURADE ampɛ sɛ ɔde kyɛ.

5 Na Yehoiakim ho nsɛm nkaeɛ ne deɛ ɔyɛeɛ nyinaa, wɔantwerɛ no Yuda ahemfo berɛsosɛm nwoma no mu?

6 Na Yehoiakim tii n’agyanom wɔ asamando, na ne ba Yehoiakyin bɛdii n’adeɛ.

7 Na Misraimhene amfiri n’asase so amma bio, ɛfiri sɛ na Babel hene agye deɛ ɛyɛ Misraimhene dea nyinaa afiri Misraim subonhwa ano kɔsi Eufrate asubɔnten ho.

Yuda hene Yehoiakyin

8 Yehoiakyin bɛdii hene no, na wadi mfirinhyia dunwɔtwe, na ɔdii hene abosome mmiɛnsa wɔ Yerusalem. Na ne na din de Nehusta a ɔyɛ Elnatan a ɔfiri Yerusalem babaa.

9 Na ɔyɛɛ AWURADE ani so bɔne, sɛdeɛ n’agyanom yɛeɛ no ara.

10 Ɛberɛ no mu na Babelhene Nebukadnessar nkoa tu baa Yerusalem, na wɔtuaa kuro no.

11 Na Babelhene Nebukadnessar baa kuro no so, nso na ne nkoa aka no ahyɛ mu.

12 Ɛnna Yudahene Yehoiakyin de ne ho kɔmaa Babel hene, ɔno ne ne na ne ne nkoa ne ne mmapɔmma, ne n’apiafoɔ. Na Babel hene faa no, n’ahennie afe a ɛtɔ so nwɔtwe no mu.

13 Na ɔkɔfaa AWURADE fie akoradeɛ nyinaa ne ahemfie akoradeɛ firi hɔ kɔe, na ɔtwitwaa sika nnoɔma a Israelhene Salomo yɛɛ no AWURADE aban mu no ho sika, sɛdeɛ AWURADE kaeɛ no.

14 Na ɔtuu Yerusalem nyinaa ne mmapɔmma nyinaa ne mmarima a wɔbɛtumi nyinaa kɔe, nnipa mpem du na ɔde wɔn kɔeɛ; adwumfoɔ ne atomfoɔ nyinaa ka ho, na wɔannya obiara, gye asase no so nkurɔfoɔ ahiafoɔ nko.

15 Na ɔtuu Yehoiakyin kɔɔ Babel; na ɔhene na ne ɔhene yerenom ne n’apiafoɔ ne asase no so atumfoɔ, ɔtuu wɔn firii Yerusalem de wɔn kɔɔ Babel,

16 ne mmarima akofoɔ nyinaa, mpemnson, ne adwumfoɔ ne atomfoɔ apem, wɔn nyinaa mmarima a wɔtumi kɔ ɔsa, na Babel hene tuu wɔn de wɔn kɔɔ Babel.

17 Na Babel hene tuu Yehoiakyin adeɛ so, na ɔde n’agya nuabarima Matania a ɔsakyeraa ne din frɛɛ no Sedekia no sii n’anan.

Sedekia di Yuda so hene

18 Sedekia bɛdii hene no, na wadi mfirinhyia aduonu baako, na ɔdii hene mfeɛ dubaako wɔ Yerusalem. Na ne na din de Hamutal a ɔyɛ Yeremia a ɔfiri Libna babaa.

19 Na ɔyɛɛ AWURADE ani so bɔne sɛ Yehoiakim yɛeɛ no ara.

20 Na ɛnam AWURADE abufuo so na ɔtuu Yerusalem ne Yuda firii n’anim guiɛ.

Na Sedekia tee Babel hene so atua.

2 Ahemfo 25

Yerusalem nkoguo

1 Na n’ahennie afe a ɛtɔ so nkron, bosome a ɛtɔ so du, da a ɛtɔ so du no, Babelhene Nebukadnessar ne ne dɔm nyinaa baa Yerusalem so bɛkyeree so nsraban, na wɔtotoo ho pie hyiae.

2 Na wɔtuaa kuro no kɔsii Ɔhene Sedekia afe a ɛtɔ so dubaako no mu.

3 Bosome a ɛtɔ so nnan da a ɛtɔ so nkron no, na ɛkɔm no mu ayɛ den kuro no mu, na aduane biara nni hɔ mma asase no so nkurɔfoɔ no.

4 Ɛnna wɔtuu kuro no fasuo mu tokuro, na ɔhene ne mmarima akofoɔ no nyinaa dwanee anadwo faa afasuo mmienu a ɛwɔ ɔhene turo ho no ntam pono mu kɔe; nso na Kaldeafoɔ no atwa kuro no ho ahyia; na wɔfaa Yordan bonhwa kwan so kɔe.

5 Na Kaldeafoɔ dɔm tii ɔhene no, na wɔkɔtoo no Yeriko mpaperɛ so, na ne dɔm nyinaa firii ne ho hwetee.

6 Na wɔkyeree ɔhene no de no kɔmaa Babel hene wɔ Ribla, na ɔbuu no atɛn.

7 Na wɔkunkum Sedekia mmammarima n’anim, na wɔbɔɔ Sedekia ani, na wɔguu no nkɔnsɔnkɔnsɔn na wɔde no kɔɔ Babel.

Wɔsɛe Asɔredan no

8 Na bosome a ɛtɔ so nnum da a ɛtɔ so nson a ɛne Babelhene Nebukadnessar afe a ɛtɔ so dunkron mu no, ankɔbeahene Nebusaradan, Babelhene akoa no baa Yerusalem,

9 na ɔbɛhyee AWURADE fie ne ɔhene fie ne Yerusalem afie nyinaa, na ɔde ogya hyee afie akɛseɛ nyinaa.

10 Na Kaldeafoɔ dɔm a wɔka ankɔbeahene no ho no dwirii Yerusalem afasuo no hyiae.

11 Na nkurɔfoɔ no nkaeɛ a wɔkaa kuro no mu, ne awaefoɔ a wɔwae kɔɔ Babel hene nkyɛn, ne nkurɔfoɔ yuu no mu nkaeɛ no, ankɔbeahene Nebusaradan tuu wɔn kɔe.

12 Na asase no so ahiafoɔ no bi deɛ, ankɔbeahene no gyaa wɔn hɔ, sɛ wɔnyɛ bobeyɛfoɔ ne akuafoɔ.

13 Na kɔbere mfrafraeɛ adum a ɛwɔ AWURADE fie no ne nsugyeɛ nnaka ne kɔbere mfrafraeɛ po a ɛwɔ AWURADE fie no, Kaldeafoɔ bubui, na wɔsoaa kɔbere mfrafraeɛ no kɔɔ Babel.

14 Na nkukuo ne sesa adeɛ ne adumgya ne nyowaa ne kɔbere mfrafraeɛ nnoɔma a wɔde yɛɛ ɔsom adwuma no nyinaa, wɔfae.

15 Saa nsramma kukuwa ne nkoraa no, deɛ ɛyɛ sika no, sika, ne deɛ ɛyɛ dwetɛ no dwetɛ na ankɔbeahene no fa kɔeɛ.

16 Adum mmienu no, ɛpo baako no ne nsugyeɛ nnaka a Salomo yɛ maa AWURADE fie no, nnoɔma yi nyinaa kɔbere mfrafraeɛ no, wɔankari.

17 Adum no baako korɔn yɛ basafa dunwɔtwe, na ɛso duntire no yɛ kɔbere mfrafraeɛ, na duntire no korɔn yɛ basafa mmiɛnsa na ntentan ne atoaa aba nsɛsoɔ wowɔ duntire no ho hyia, ne nyinaa yɛ kɔbere mfrafraeɛ. Na saa na odum a ɛtɔ so mmienu no nso teɛ, ntentan no ho.

Wɔfa nnipa a wɔwɔ Yuda kɔ Babel

18 Na awɛmfoɔ panin no faa Ɔsɔfoɔ panin Seraia ne ɔsɔfoɔ a ɔdi soɔ, Sefania, ne apono ano hwɛfoɔ baasa,

19 na kuro no mu nso ɔfaa opiani baako a wɔde no sii akofoɔ no soɔ, ne ɔhene afotufoɔ mu mmarima baanum a wɔhunuu wɔn kuro no mu, ne ɔtwerɛfoɔ, ɔsahene a ɔpɔn asase no so nkurɔfoɔ kɔ ɔsa no, ne asase no so nkurɔfoɔ mu mmarima aduosia a wɔhunuu wɔn kuro no mu,

20 na ankɔbeahene Nebusaradan faa wɔn de wɔn kɔɔ Babel hene anim wɔ Ribla.

21 Na Babel hene bobɔɔ wɔn kunkumm wɔn Ribla wɔ Hamat asase so. Saa na wɔtuu Yuda firii wɔn asase soɔ.

Wɔdi Gedalia awu

22 Na nkurɔfoɔ a wɔkaa Yuda asase soɔ a Babelhene Nebukadnessar maa wɔkaeɛ no, ɔde Safan ba Ahikam ba Gedalia sii wɔn so amrado.

23 Na dɔm no asafohene nyinaa, wɔn ne wɔn mmarima tee sɛ Babel hene de Gedalia asi ɔhwɛfoɔ no, wɔbaa Gedalia nkyɛn wɔ Mispa, Netania ba Ismael ne Karea ba Yohanan ne Netofani Tanhumet ba Seraia ne Maakatni bi ba Yaasania, wɔn ne wɔn mmarima.

24 Na Gedalia kaa wɔn ne wɔn mmarima ntam, na ɔka kyerɛɛ wɔn sɛ: Monnsuro Kaldeafoɔ nkoa no, montena asase yi so, na monsom Babel hene, na ɛbɛwie mo yie.

25 Na bosome a ɛtɔ so nson no, Elisama ba Netania ba Ismael a ɔfiri ahemfo abusua mu bae, na mmarima du ka ne ho, na wɔbɛkum Gedalia ne Yudafoɔ ne Kaldeafoɔ a wɔka ne ho Mispa no nso.

26 Ɛnna nkurɔfoɔ no nyinaa, ɛfiri akumaa so kɔsi ɔkɛseɛ soɔ, ne dɔm so asafohene no, sɔre kɔɔ Misraim, ɛfiri sɛ na wɔsuro Kaldeafoɔ no.

Adom a wɔde dom Yehoiakyin

27 Na ɛbaa sɛ Yuda hene tukorɔ afe a ɛtɔ so aduasa nson bosome a ɛtɔ so dummienu da a ɛtɔ so aduonu nson, ɛne afe a Babelhene Ewil-merodak dii mu hene no, nam adom so yii Yudahene Yehoiakyin firii nneduadan mu,

28 na ɔne no kasaa kasa pa, na ɔmaa n’adwa so maa no kyɛnee ahemfo a wɔne no wɔ Babel no adwa,

29 na ɔmaa no yii n’afiase ntadeɛ, na ɔdidii n’anim daa ne nkwa nna nyinaa.

30 Na nnoɔma a ɛfiri ɔhene nkyɛn a wɔde ma no no, da biara no, wɔde maa no ne nkwa nna nyinaa.

1 Ahemfo 1

Dawid mmerɛyɛ ne Adoniya ho asɛm

1 Afei Ɔhene Dawid abɔ akora, na ɛwom sɛ na ne nkoa de bomo kata ne ho deɛ, nanso ne ho anyɛ no hye.

2 Enti ne nkoa ka kyerɛɛ no sɛ: Ma yɛnhwehwɛ ababaa bi mmrɛ me wura ɔhene, na ɔmmɛgyina ɔhene anim nyɛ ne hwɛfoɔ, na ɔnna wo kokom na me wura ɔhene ho nyɛ no hye.

3 Ɛnna wɔkɔhwehwɛɛ ababaa hoɔfɛfoɔ bi Israel ahyeɛ nyinaa mu, na wɔkɔhunuu Sunamni Abisag, na wɔde no brɛɛ ɔhene.

4 Na ababaa no ho yɛ fɛ pa ara, na ɔyɛɛ ɔhene hwɛfoɔ na ɔsomm no. Nanso ɔhene ne no anna.

5 Na Hagit ba Adoniya maa ne ho so kaa sɛ: Me na mɛdi hene. Na ɔsiesiee nteaseɛnam ne apɔnkɔsotefoɔ ne mmarima aduonum a wɔbɛbɔ ne ho ban.

6 Nanso n’agya anka asɛm a ɛyɛ ya biara ankyerɛ no da sɛ: Adɛn na woayɛ saa yi? Na ɔno nso yɛ onipa a ne ho yɛ fɛ, na ɔno na wɔwoo no dii Absalom akyire.

7 Na ɔne Seruia ba Yoab ne Ɔsɔfoɔ Abiatar dii atirimusɛm, na wɔdii Adoniya akyi boaa no.

8 Na Ɔsɔfoɔ Sadok, Yoiada ba Benaia, Odiyifoɔ Natan, Simei, Rei ne Dawid nnɔmmarima no deɛ, na wɔnni Adoniya afa.

9 Na Adoniya kumm nnwan, anantwie ne anantwie a wɔadɔre sradeɛ wɔ Sohelet Boɔ a ɛwɔ En-rogel ho no so, na ɔhyiahyiaa ne nuanom ahene mma no nyinaa ne Yuda mmarima a wɔyɛ ɔhene nkoa no nyinaa.

10 Na Odiyifoɔ Natan ne Benaia ne nnɔmmarima no ne ne nua Salomo deɛ, wanhyia wɔn.

11 Ɛnna Natan ka kyerɛɛ Batseba, Salomo na sɛ: Dabrɛ wontee sɛ Hagit ba Adoniya redi hene, na yɛn wura Dawid nnim?

12 Afei, bra na memma wo adwene, na gye wo ne wo ba Salomo kra nkwa.

13 Kɔ Ɔhene Dawid nkyɛn, na ka kyerɛ no sɛ: Ɛnyɛ wo, me wura ɔhene na wokaa w’afenaa ntam sɛ: Wo ba Salomo na ɔbɛdi m’adeɛ, na ɔno na ɔbɛtena m’adwa soɔ? Na adɛn nti na Adoniya di hene yi?

14 Hwɛ, wo ne ɔhene da so rekasa wɔ hɔ no, me nso mɛdi w’akyiri aba, na mabɛfoa wo so.

15 Na Batseba kɔɔ ɔhene nkyɛn pia mu; na ɔhene abɔ akora pa ara, na Sunamni Abisag som ɔhene.

16 Ɛnna Batseba bɔɔ ne mu ase maa ɔhene. Na ɔhene bisaa no sɛ: Ɛdeɛn na worehwehwɛ?

17 Na ɔka kyerɛɛ no sɛ: Me wura, wo na wokaa AWURADE wo Nyankopɔn ntam kyerɛɛ w’abaawa sɛ: Wo ba Salomo na ɔbɛdi w’adeɛ, na ɔno na ɔbɛtena w’adwa soɔ.

18 Na afei, hwɛ, Adoniya na ɔredi hene yi; nanso, me wura ɔhene, wonnim.

19 Na wakum anantwie ne nyɛmmoa ne nnwan bebree, na wahyiahyia ahene mma nyinaa ne Ɔsɔfoɔ Abiatar ne Ɔsahene Yoab, na w’akoa Salomo deɛ, wanto ne nsa amfrɛ no.

20 Na wo, me wura ɔhene, na Israel nyinaa ani da wo soɔ sɛ wobɛkyerɛ wɔn deɛ ɔbɛdi me wura ɔhene akyiri atena adwa no soɔ.

21 Anyɛ saa a, me wura ɔhene wuo akyiri no wɔbɛbu me ne me ba Salomo mmaratofoɔ.

22 Na hwɛ, ɔda so ne ɔhene rekasa no, Odiyifoɔ Natan nso baa hɔ.

23 Na wɔkɔka kyerɛɛ ɔhene sɛ: Hwɛ, Odiyifoɔ Natan nie. Na ɔduruu ɔhene anim no, ɔkotoo ɔhene de n’anim butuu fam.

24 Na Natan kaa sɛ: Me wura ɔhene, wo na wose: Adoniya nni m’adeɛ, na ɔno na ɔntena m’adwa so anaa?

25 Na ɛnnɛ wasiane kɔ, na wakɔkum anantwie ne anantwie a wɔadɔre sradeɛ ne nnwan bebree, na wahyia ɔhene mma nyinaa ne asafohene ne Ɔsɔfoɔ Abiatar, na hwɛ, wɔredidi na wɔrenom n’anim, na wɔka sɛ: Ɔhene Adoniya nkwa so!

26 Na me, w’akoa ne Ɔsɔfoɔ Sadok ne Yoiada ba Benaia ne w’akoa Salomo deɛ, wanto ne nsa amfrɛ yɛn.

27 Me wura ɔhene nkyɛn na asɛm yi fire, na woamma w’akoa anhunu deɛ ɔbɛtena me wura ɔhene adwa no soɔ n’akyiri?

28 Ɛnna Ɔhene Dawid buaa sɛ: Momfrɛ Batseba mma me. Na ɔba bɛgyinaa ɔhene anim.

29 Na ɔhene kaa ntam sɛ: Sɛ AWURADE a ɔgyee me kra firii ahohiahia nyinaa mu te aseɛ yi,

30 sɛdeɛ mekaa AWURADE Israel Nyankopɔn ntam mekyerɛɛ wo sɛ: Wo ba Salomo na ɔbɛdi m’adeɛ, na ɔno na ɔbɛtena m’adwa soɔ asi m’ananmu no, saa ara na mɛyɛ nnɛ da yi.

31 Ɛnna Batseba bɔɔ ne mu ase de n’anim butuu fam kotoo ɔhene kaa sɛ: Me wura ɔhene nnya nkwa daa!

Wɔsra Salomo si no hene

32 Na Ɔhene Dawid kaa sɛ: Momfrɛ Ɔsɔfoɔ Sadok ne Odiyifoɔ Natan ne Yoiada ba Benaia mma me. Na wɔbaa ɔhene anim.

33 Na ɔhene ka kyerɛɛ wɔn sɛ: Momfa mo wura nkoa nka mo ho, na momfa me ba Salomo ntena m’afunumupɔnkɔ so, na momfa no nsiane nkɔ Gihon.

34 Na Ɔsɔfoɔ Sadok ne Odiyifoɔ Natan nsra no mfa no nsi Israel so hene wɔ hɔ, na monhyɛne totorobɛnto sɛ: Ɔhene Salomo nkwa so oo!

35 Na momforo nni n’akyi, na ɔmmra mmɛtena m’adwa so, na ɔnsi m’ananmu nni hene, na ɔno na mahyɛ no sɛ ɔnyɛ Israel ne Yuda so hene.

36 Ɛnna Yoiada ba Benaia buaa ɔhene sɛ: Amen! Saa ara nso na AWURADE me wura Ɔhene Nyankopɔn nka.

37 Sɛdeɛ AWURADE ne me wura ɔhene tenaeɛ no, saa ara nso na ɔne Salomo ntena, na ɔmma n’adwa nso nsene me wura Ɔhene Dawid adwa no.

38 Na Ɔsɔfoɔ Sadok ne Odiyifoɔ Natan ne Yoiada ba Benaia, Keretifoɔ ne Peletifoɔ siane kɔe, na wɔde Salomo tenaa ɔhene afunumupɔnkɔ so, na wɔde no kɔɔ Gihon.

39 Na Ɔsɔfoɔ Sadok faa ngo abɛn firii ntomadan no mu de bɛsraa Salomo. Na wɔhyɛnee totorobɛnto, na ɔman no nyinaa kaa sɛ: Ɔhene Salomo nkwa so!

40 Na ɔman no nyinaa foro dii n’akyiri bae, na ɔman no hyenhyɛnee ntɛntɛbɛn, na wɔn ani gyee kɛse, na wɔn gyegyeegye no reyɛ ama asase mu apae.

41 Na Adoniya ne wɔn a wahyia wɔn a wɔne no wɔ hɔ no nyinaa teeɛ. Na wɔawie adidi; na Yoab tee totorobɛnto no nka no, ɔkaa sɛ: Kuro no mu hooyɛ a yɛteɛ yi ase ne sɛn?

42 Na ɔda so rekasa no, hwɛ, Ɔsɔfoɔ Abiatar ba Yonatan bae; na Adoniya kaa sɛ: Bra, na woyɛ ɔbarima a wofata, na wokura kaseɛ pa.

43 Na Yonatan bua see Adoniya sɛ: Dabi, na yɛn wura Ɔhene Dawid de Salomo asi hene.

44 Na ɔhene asoma Ɔsɔfoɔ Sadok ne Odiyifoɔ Natan ne Yoiada ba Benaia, Keretifoɔ ne Peletifoɔ aka ne ho, na ɔde no atena ɔhene afunumupɔnkɔ so,

45 na Ɔsɔfoɔ Sadok ne Odiyifoɔ Natan asra no de no asi hene Gihon, na wɔde anigyeɛ de no aforo afiri hɔ aba, na kuro no mu ayɛ hoo: Ɛno ne gyegyeegye a moteeɛ no.

46 Nso Salomo te ahennwa no so.

47 Yeinom nyinaa akyiri no, ɔhene nkoa aba abɛma yɛn wura Ɔhene Dawid amo sɛ: Onyankopɔn mma Salomo din nyɛ kɛse nsene wo din, na ɔmma n’adwa nso nsene w’adwa. Na ɔhene bɔɔ ne mu ase ne mpa so;

48 na ɔhene kaa sɛ: Nhyira ne AWURADE Israel Nyankopɔn a wama me ba atena m’adwa so nnɛ yi, na m’ani ahunu.

49 Ɛnna nnipa a wɔahyia wɔn a wɔyɛ Adoniya deɛ no nyinaa ho popoe, na wɔsɔresɔree sisii wɔn akwan so kɔe.

50 Na Adoniya suroo Salomo anim, na ɔsɔre kɔe kɔsosɔɔ afɔrebukyia abɛn mu.

51 Na wɔka kyerɛɛ Salomo sɛ: Hwɛ, Adoniya suro Ɔhene Salomo, na hwɛ, wakɔsosɔ afɔrebukyia abɛn mu sɛ: Ɔhene Salomo nka me ntam nnɛ, sɛ ɔremfa nkrantɛ nkum n’akoa.

52 Na Salomo kaa sɛ: Sɛ ɔdane onipa a ɔfata a, ne nwi baako mpo rentɔ fam; na sɛ wɔhunu bɔne wɔ ne mu a, ɔbɛwu.

53 Na Ɔhene Salomo soma maa wɔkɔfaa no firii afɔrebukyia no ho siane bae. Na ɔba bɛkotoo Ɔhene Salomo, na Salomo ka kyerɛɛ no sɛ: Kɔ wo fie.

1 Ahemfo 2

Dawid samanseɛ ne ne wuo

1 Afei Dawid nna bɛnee sɛ ɔbɛwuo no, ɔhyɛɛ ne ba Salomo sɛ:

2 Me deɛ, mereti nananom wɔ asamando: Enti yɛ den na yɛ ɔbarima;

3 na hwɛ AWURADE wo Nyankopɔn ahyɛdeɛ sɛ wobɛnante n’akwan so, sɛ wobɛdi n’ahyɛdeɛ, ne mmara nsɛm ne n’atemmudeɛ ne n’adansesɛm soɔ, sɛdeɛ wɔatwerɛ no Mose mmara mu, na woadi yie deɛ woyɛ nyinaa mu, baabiara a wobɛkorɔ.

4 Na AWURADE ama n’asɛm a ɔkaa no me ho no atim, sɛ ɔse: Sɛ wo mma hwɛ wɔn akwan so yie sɛ wɔbɛnante m’anim nokorɛ mu, wɔn akoma nyinaa ne wɔn kra nyinaa mu a, ɛnneɛ Israel adwa so barima remmɔ wo.

5 Bio, wo ara wonim deɛ Seruia ba Yoab yɛɛ me, deɛ ɔyɛɛ Israel asahene baanu Ner ba Abner ne Yeter ba Amasa, sɛ ɔdii wɔn awuo na ɔkaa ɔsa mu mogya guu asomdwoeɛ berɛ mu, na ɔde ɔsa mu mogya kekaa n’abɔsoɔ a ɛbɔ n’asene ne ne mpaboa a ɛhyɛ ne nan ho no.

6 Enti di no nyansa so, na mma ne dwono mmfa asomdwoeɛ mu nnsiane nnkɔ Asamando.

7 Na Gileadni Barsilai mma deɛ, yɛ wɔn adɔeɛ na ma wɔntena wɔn a wɔdidi wo pono soɔ mu; Na saa na wɔtwe baa me nkyɛn berɛ a medwanee wo nua Absalom anim no.

8 Na hwɛ, Benyaminni Gera ba Simei a ɔfiri Bahurim a ɔwɔ wo nkyɛn yi, ɔno na ɔdomee me nnome denden da a mekɔɔ Mahanaim no. Nanso ɔsiane bɛhyiaa me Yordan ho, na mede AWURADE kaa no ntam sɛ meremfa nkrantɛ menku no.

9 Na afei deɛ, mma ne ho nnyɛ tɔtorɔtɔɔ, na woyɛ ɔba nyansafoɔ, na wobɛhunu adeɛ a wobɛyɛ no, na woama ne dwono nam mogya mu asiane akɔ Asamando.

10 Ɛnna Dawid tii n’agyanom wɔ asamando, na wɔsiee no Dawid kuro mu.

11 Na nna a Dawid de dii Israel so hene yɛ mfirinhyia aduanan. Ɔdii hene mfeɛ nson wɔ Hebron, na ɔdii hene mfeɛ aduasa mmiɛnsa Yerusalem.

12 Na Salomo tenaa n’agya adwa so, na n’ahennie tim pintinn pa.

Salomo nneyɛɛ bi

13 Na Hagit ba Adoniya baa Salomo na Batseba nkyɛn. Na ɔbisaa no sɛ: Asomdwoeɛ mu na woreba yi? Na ɔse: Asomdwoeɛ mu.

14 Na ɔkaa sɛ: Mewɔ asɛm bi meka kyerɛ wo. Na ɔse: Ka ɛ!

15 Na ɔkaa sɛ: Wo ara wonim sɛ anka ahennie no yɛ me dea, na me so na Israel nyinaa de wɔn ani toeɛ sɛ mɛdi hene, nanso ahennie no danee, na akɔyɛ me nua deɛ; na AWURADE na ɔde maa no.

16 Na afei adeɛ baako pɛ na merebisa no wo hɔ, na nkame me. Na ɔka kyerɛɛ no sɛ: Kasa ɛ!

17 Na ɔse: Mesrɛ wo, ka kyerɛ Ɔhene Salomo, na ɔrenkame wo, na ɔmfa Sunamni Abisag mma me aware.

18 Na Batseba kaa sɛ: Yoo, mɛka makyerɛ ɔhene mama wo.

19 Ɛnna Batseba baa Ɔhene Salomo nkyɛn sɛ ɔde Adoniya dwantoa rebrɛ no. Na ɔhene sɔre kɔhyiaa no, na ɔbɔɔ ne mu ase maa no, na ɔtenaa n’adwa so; na wɔde adwa sii hɔ maa ɔhene na, na ɔtenaa ne nifa so.

20 Na ɔkaa sɛ: Ade ketewa bi na merebɛbisa no wo hɔ, na nkame me. Na ɔhene ka kyerɛɛ no sɛ: Awo, bisa, na merenkame wo.

21 Na ɔse: Ma wɔmfa Sunamni Abisag mma wo nua Adoniya awareɛ.

22 Na Ɔhene Salomo bua see ne na sɛ: Na adɛn nti na wobisa Sunamni Abisag awareɛ ama Adoniya? Bisa ahennie no nso ma no, na ɔno ne me nua panin, na Ɔsɔfoɔ Abiatar ne Seruia ba Yoab nso wɔ n’afa.

23 Ɛnna Ɔhene Salomo kaa AWURADE ntam sɛ: Onyankopɔn nyɛ me sei na ɔnkɔ so saa, sɛ Adoniya asɛm a waka yi nti wɔakum no a.

24 Na afei, sɛ AWURADE a wama matim, na ɔde me atena m’agya Dawid adwa soɔ, na wakyekyere fie ama me sɛdeɛ ɔkaeɛ no te aseɛ yi, ɛnnɛ ara wɔbɛkum Adoniya.

25 Na Ɔhene Salomo somaa Yoiada ba Benaia maa no kɔkumm no.

26 Na Ɔsɔfoɔ Abiatar nso, ɔhene ka kyerɛɛ no sɛ: Kɔ Anatot, wo ara w’asase so, na woyɛ owuo ba. Na ɛnnɛ yi deɛ, merenku wo, ɛfiri sɛ woasoa Awurade NYANKOPƆN adaka no m’agya Dawid anim, na wohunuu amane nso wɔ deɛ m’agya hunuu mu amaneɛ nyinaa mu.

27 Saa na Salomo tuu Abiatar sɛ ɔnnni AWURADE sɔfoɔ bio, na ɔnam yei so maa AWURADE asɛm a ɔkaa Eli fie ho wɔ Silo no baa mu.

28 Na asɛm no duruu Yoab nkyɛn; na Yoab adane akɔdi Adoniya akyi, na Absalom akyiri deɛ, wannane ankɔdi; na Yoab dwane kɔɔ AWURADE ntomadan mu kɔsɔɔ afɔrebukyia mmɛn no mu.

29 Na wɔbɛka kyerɛɛ Ɔhene Salomo sɛ: Yoab adwane kɔ AWURADE ntomadan mu, na hwɛ, wakɔsɔ afɔrebukyia no ho mmɛn no mu. Na Salomo somaa Yoiada ba Benaia sɛ: Kɔku no.

30 Na Benaia kɔɔ AWURADE ntomadan no mu kɔka kyerɛɛ no sɛ: Sɛ ɔhene seɛ nie: Firi adi! Na ɔse: Dabi, na ɛha na mɛwuo. Na Benaia sane bɛka kyerɛɛ ɔhene sɛ: Sɛdeɛ Yoab aka nie, na sɛdeɛ wabua me nie.

31 Na ɔhene ka kyerɛɛ no sɛ: Yɛ sɛdeɛ ɔkaeɛ no, na kɔku no, na sie no, na yi mogya a Yoab ahwie agu kwa no ho afodie firi me ne m’agya fie so.

32 Na AWURADE mma ne mogya mmua n’atifi, sɛ ɔkumm mmarima baanu a wɔtene a wɔyɛ sene no, na ɔde nkrantɛ dii wɔn awuo: Ner ba Abner, Israel sahene ne Yeter ba Amasa, Yuda sahene no berɛ a m’agya Dawid nnim ho bie.

33 Na wɔn mogya nsane mmɛbua Yoab atifi ne n’asefoɔ, atifi nkɔsi daa, na Dawid ne n’asefoɔ ne ne fie ne n’adwa nnya AWURADE nkyɛn asomdwoeɛ daa.

34 Na Yoiada ba Benaia foro kɔkumm no; na wɔsiee no ne fie wɔ ɛserɛ so.

35 Na ɔhene de Yoiada ba Benaia sii n’ananmu dii ɛdɔm no so, na Ɔsɔfoɔ Sadok nso, ɔhene de no sii Abiatar ananmu.

36 Na ɔhene soma maa wɔkɔhyiaa Simei bae, na ɔka kyerɛɛ no sɛ: Si dan wɔ Yerusalem fa, na tena hɔ, na mfiri hɔ nkɔ baabiara,

37 na da a wobɛfiri adie akɔtwa Kidron subonhwa no, hunu sɛ, wuo na wobɛwuo, na wo mogya bɛbua w’atifi.

38 Na Simei ka kyerɛɛ ɔhene sɛ: Ɛyɛ; sɛdeɛ me wura ɔhene aka no, saa ara na w’akoa bɛyɛ. Na Simei tenaa Yerusalem nna pii.

39 Na mfeɛ mmiɛnsa akyiri no, Simei nkoa baanu dwane kɔɔ Gathene Maaka ba Akis nkyɛn. Na wɔbɛka kyerɛɛ Simei sɛ: Hwɛ, wo nkoa no wɔ Gat.

40 Na Simei sɔre hyehyɛɛ n’afunumupɔnkɔ, na ɔsii mu kɔɔ Gat, Akis nkyɛn sɛ ɔrekɔhwehwɛ ne nkoa no; na Simei kɔ kɔfaa ne nkoa no firii Gat bae.

41 Na wɔbɛka kyerɛɛ Salomo sɛ: Simei afiri Yerusalem akɔ Gat, na wasane aba.

42 Na ɔhene soma maa wɔkɔfaa Simei bae sɛ: Manka wo AWURADE ntam manni wo adanseɛ sɛ da a wobɛfiri adi akɔ baabiara no, hunu sɛ wuo na wobɛwuo? Na woka kyerɛɛ me sɛ: Ɛyɛ, mate.

43 Adɛn nti na woanni AWURADE ntam ne mmara a mehyɛɛ woɔ no soɔ?

44 Na ɔhene ka kyerɛɛ Simei sɛ: Wo ara wonim, w’akomam, bɔne a wode yɛɛ m’agya Dawid no nyinaa, na AWURADE adane wo bɔne no agu w’atifi.

45 Na nhyira bɛka Ɔhene Salomo, na Dawid adwa bɛtim AWURADE anim akɔsi daa.

46 Na ɔhene hyɛɛ Yoiada ba Benaia, na ɔfirii adi kɔkumm no.

Na ahennie no tim Salomo nsam.

1 Ahemfo 3

Salomo bisa Awurade hɔ Nyansa

1 Na Salomo ne Misraimhene Farao yɛɛ awareɛ apam. Na ɔfaa Farao babaa waree, ɔde no baa Dawid kuro mu kɔsii sɛ ɔwiee ne dan ne AWURADE dan ne Yerusalem ho fasuo no toɔ.

2 Na ɔman no da so bɔ afɔdeɛ sorɔnsorɔmmea ara, ɛfiri sɛ na wɔnsii dan biara mmaa AWURADE din.

3 Na Salomo nam n’agya Dawid ahyɛdeɛ no mu dɔ AWURADE, nanso ɔbɔ afɔdeɛ na ɔhye aduhwam sorɔnsorɔmmea no so.

4 Na ɔhene kɔɔ Gibeon sɛ ɔrekɔbɔ afɔdeɛ wɔ hɔ, ɛfiri sɛ na ɛno ne sorɔnsorɔnbea kɛseɛ. Ɔhyeɛ afɔdeɛ apem na Salomo bɔɔ no afɔrebukyia no soɔ.

5 Na AWURADE yii ne ho adi kyerɛɛ Salomo anadwo daeɛ mu wɔ Gibeon, na Onyankopɔn kaa sɛ: Srɛ deɛ menyɛ mma woɔ.

6 Na Salomo se: Wo na woyɛɛ w’akoa m’agya Dawid adɔeɛ kɛseɛ, ɛfiri sɛ ɔnantee w’anim nokorɛ ne tenenee mu, ne wo ho akoma mu teeyɛ mu, na wode adɔeɛ kɛseɛ yi asie ama no, na woama no ɔba a ɔte n’adwa soɔ, sɛdeɛ ɛteɛ nnɛ yi.

7 Na afei, ao AWURADE me Nyankopɔn, wo na woasi w’akoa ɔhene asi m’agya Dawid ananmu, na me deɛ, meyɛ abɔfra ketewa, mennim adifire ne emuba.

8 Na w’akoa wɔ wo man a woayi wɔn, ɔman kɛseɛ a wɔn dodoɔ nti wɔntumi nkan wɔn mmu wɔn ano no mu.

9 Enti ma w’akoa nteaseɛ adwene na memfa memmu wo man atɛn, na menhunu papa ne bɔne mu, na hwan na ɔbɛtumi abu wo man kɛseɛ yi atɛn?

10 Na ɛsɔɔ AWURADE ani, sɛ Salomo abisa asɛm yi.

11 Na Onyankopɔn ka kyerɛɛ no sɛ: Ɛsiane sɛ wobisaa asɛm yi, na woammisa nna dodoɔ amfa, na woammisa ahonyadeɛ amfa, nso woammisa w’atamfo kra, na mmom wobisa nhunumu, a wode bɛtie atemmuo yi,

12 hwɛ, mayɛ sɛdeɛ w’asɛm no seɛ. Hwɛ, mama wo nyansa ne nhunumu adwene a obiara a ɔdii w’anim nte sɛ woɔ, na w’akyiri nso, obiara rensɔre a ɔsɛ woɔ.

13 Afei deɛ wommisaeɛ no mama wo, ahonya ne animuonyam a ahemfo mu biara rento woɔ wo nna nyinaa.

14 Na sɛ wonante m’akwan mu na wodi m’ahyɛdeɛ ne me mmara nsɛm so sɛdeɛ w’agya Dawid nanteeɛ a, mɛma wo nna aware.

15 Na Salomo nyanee, na hwɛ, ɛyɛ daeɛ. Na ɔbaa Yerusalem, na ɔbɛgyinaa AWURADE apam adaka no anim, na ɔbɔɔ ɔhyeɛ afɔdeɛ ne asomdwoeɛ afɔdeɛ, na ɔtoo ne nkoa nyinaa pono.

Salomo atemmuo bi

16 Ɛberɛ no mu no, mmaa nnwamamfoɔ mmienu bi baa ɔhene nkyɛn bɛgyinaa n’anim.

17 Na ɔbaa baako kaa sɛ: Me wura, mepa wo kyɛw, me ne ɔbaa yi te fie koro mu, na mewoo ba wɔ ne nkyɛn efie hɔ.

18 Na ɛbaa sɛ mewoeɛ akyiri nnansa no, ɔbaa yi nso woe, na yɛwɔ faako ara, ɔhɔhoɔ bi nka yɛn ho efie hɔ gye yɛn mmienu pɛ na yɛwɔ efie no mu.

19 Na ɔbaa yi ba no wuu anadwo, ɛfiri sɛ ɔdaa ne so.

20 Na ɔsɔree ɔdasuo mu bɛfaa me ba no wɔ me nkyɛn, nso na w’afenaa ada, na ɔde no too ne kokom, na ɔde ne ba a wawuo no bɛtoo me kokom.

21 Na mesɔree anɔpa sɛ merema me ba nufoɔ no, na hwɛ, wawu. Na mehwehwɛɛ ne ho anɔpa no, na hwɛ, ɛnyɛ me ba a mewoo no a.

22 Na ɔbaa baako no se: Dabi, na me ba ne ɔteasefoɔ no, na wo ba ne owufoɔ no. Na oyi se: Dabi, na wo ba ne owufoɔ no, na me ba ne ɔteasefoɔ no. Na wɔkasakasaa ɔhene anim hɔ.

23 Ɛnna ɔhene kaa sɛ: Oyi se: Me ba ne ɔteasefoɔ no, na wo ba ne owufoɔ no; na oyi se: Dabi, na wo ba ne owufoɔ no, na me ba ne ɔteasefoɔ no.

24 Na ɔhene kaa sɛ: Mommrɛ me nkrantɛ. Na wɔde nkrantɛ baa ɔhene anim.

25 Na ɔhene kaa sɛ: Monkyɛ abɔfra a ɔte aseɛ no mu mmienu, na momfa ɔfa mma ɔbaako, na momfa ɔfa mma ɔbaako.

26 Ɛnna ɔbaa a ne ba ne ɔteasefoɔ no ka kyerɛɛ ɔhene sɛ: Me wura, mepa wo kyɛw, momfa akwadaa teasefoɔ no mma no, na kum deɛ, monnku no! Ɔkaa saa, ɛfiri sɛ na ne yam hyehye no ne ba no ho. Ɔbaako no nso kaa sɛ: Mma no nnyɛ me deɛ, nso ɔnnyɛ wo deɛ, monkyɛ mu!

27 Ɛnna ɔhene buaa sɛ: Momfa akwadaa teasefoɔ no mma ɔbaa a ɔdi kan no, na kum deɛ wɔnnku no, ɔne ne na.

28 Na Israel nyinaa tee atɛn a ɔhene buiɛ no, wɔsuroo ɔhene anim, ɛfiri sɛ wɔhunuu sɛ, Nyankopɔn nyansa wɔ ne mu a ɔde bu atɛn.